Hospodársky denník
USD50,321 Sk
EUR42,919 Sk
CHF28,323 Sk
CZK1,245 Sk
  Streda  29.Novembra 2000

Veľa je aj v našich rukách

Z čísel o vývoji salda zahraničného obchodu SR, ktoré zverejnil Štatistický úrad SR v pondelok, potvrdzujú rast deficitu obchodnej bilancie pri súčasnom raste slovenského exportu. Z toho jednoznačne vyplýva, že dovoz do SR v korunovom vyjadrení rástol výraznejšou mierou ako export. Na finančnom vyjadrení hodnoty importu sa podieľali nielen rastúce ceny ropy, plynu, klesajúci kurz slovenskej koruny, a to hlavne oproti americkému doláru, ale aj rast domáceho dopytu. Keďže domáci dopyt utlmený hlavne vlaňajšími, ale aj tohtoročnými ekonomickými opatreniami vlády, sa pomaly prebúdza, vývoj zahraničnoobchodnej bilancie, a teda aj jej salda, bude závisieť aj od schopností našich exportérov umiestniť svoje tovary na náročných trhoch krajín EÚ – tam totiž smeruje 59,1 % slovenského vývozu. Do členských krajín OECD je to podstatne viac až 91,6 %. Dopyt na týchto trhoch je však do značnej miery determinovaný (a či limitovaný) ekonomickou situáciou v týchto krajinách. V posledných mesiacoch sa však ekonomický rast takmer vo všetkých členských krajinách EÚ spomaľuje. Nemecká ekonomika, ktorú možno považovať za ťahúňa európskeho hospodárstva, v poslednom štvrťroku nevzbudzuje veľa optimizmu – nemecký HDP vzrástol v tomto čase iba o 0,5 %, keď o tri mesiace skôr to bolo relatívne nádejných 1,1 %. Druhá najsilnejšia ekonomika EÚ – francúzska – v tom istom čase zvýšila svoju výkonnosť o 0,7 %. Je síce pravda, že medziročne narástol HDP krajiny galského kohúta o 3,1 %, avšak o štvrťrok skôr dosiahol ekonomický rast medziročných 3,4 %. Podobná situácia je aj v Holandsku a Taliansku. Príčina spomalenia ekonomického rastu v týchto krajinách je hlavne v rastúcich cenách ropy a slabom eure, ktoré od svojho zavedenia stratilo oproti USD približne tretinu svojej hodnoty. Nie je to však iba ropa, ktorej ceny na svetových komoditných trhoch rastú – postupne sa pridávajú aj ďalšie suroviny. Ak k tomu prirátame zvýšenie základných úrokových sadzieb ECB, neprekvapuje, že sa znížila kúpyschopnosť obyvateľstva a objem podnikových investícií. Napriek tomu, že recesia európskej ekonomiky je veľmi málo pravdepodobná, inflačné tlaky vyplývajúce hlavne z rastu ceny ropy (ale nielen z nej) stavajú pred ECB naliehavú otázku - čo so základnými úrokovými sadzbami. Ich ďalšie zvýšenie sa síce môže pozitívne prejaviť na spomalení inflácie, určite však nepodporí ekonomický rast v členských krajinách EMÚ, a teda ani dôveru investorov v silu európskej ekonomiky. Ak ešte vezmeme do úvahy budúcoročné zvýšenie deficitov štátnych financií, ktoré v krajinách EMÚ signalizoval prezident ECB Wim Duisenberg, nádej na rast kurzu eura oproti USD, a teda aj utlmenie nepriaznivých dôsledkov vývoja na trhu s ropou, nerastie. Prípadné definitívne potvrdené víťazstvo G. Busha v amerických prezidentských voľbách, ktorý vraj nie je naklonený spoločnej intervencii centrálnych bánk krajín G7 v prospech eura, nepridáva na optimizme. Ani vývoju kurzu slovenskej koruny oproti USD. Veľa je však aj rukách našich podnikov. Lacná a vzdelaná pracovná sila je ešte realitou. Dokedy?

Anton Legéň

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.