Záhady otepľovania

Neúspech haagskej konferencie OSN o klíme pobúril ochrancov životného prostredia i laickú verejnosť. Podľa britského následníka trónu princa Charlesa poslednú vlnu extrémneho počasia v západnej Európe spôsobila arogancia a bezohľadnosť ľudskej civilizácie, ktorá svojím správaním spôsobila globálne otepľovanie. „Vyzerá to, že všetci chcú búrky a záplavy prišiť na vrub globálnemu otepľovaniu,“ napísal britský týždenník Spectator. „A možno je to skutočne tak, len o tom, žiaľ, nemáme žiadne dôkazy.“

Podľa niektorých meteorológov sa na našej planéte odjakživa vyskytovali rovnako hrozivé rozmary počasia a ak chceme z niečoho obviňovať fenomén globálneho otepľovania, tak potom len z intenzity ich výskytu. Spectator sa preto pokúsil vypátrať, ako často vyčíňajú v poslednom čase búrky nad Anglickom, a precízne vypočítava podobné extrémne výkyvy počasia v uplynulom storočí. Ich výskyt dnes totiž nie je o nič častejší ako pred 100 rokmi.

„Pozrime sa trochu hlbšie do minulosti a objavíme ešte zaujímavejšie veci. V 16. a 17. storočí prechádzala väčšina severnej pologule tzv. malou dobou ľadovou. Rieka Temža pravidelne zamŕzala a v Londýne bývalo v zime až mínus 40 stupňov Celzia. Väčšina terajšieho otepľovania môže byť len cyklickým návratom k teplejšiemu počasiu. V 9. a 10. storočí bolo na Islande tak teplo, že ho pokrývali lesy,“ píše Spectator. A ako na záver dodáva, v dávnych časoch sa ľudstvo so zlým počasím zmierilo, dnes je však akékoľvek vybočenie z normálu pokladané za predohru svetovej skazy.

(TASR)