Politické reality a ilúzie o EÚ

Kde Slovenská republika vezme peniaze na členský poplatok?

Členovia Hospodárskeho klubu sa minulý piatok konečne dozvedeli, aká je predpokladaná výška členského poplatku pre Slovensko v prípade, že sa staneme členským štátom únie.

Štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí J. Figeľ odhadol výšku členského poplatku na 9 mld. korún. Na moju otázku, akým spôsobom budeme zabezpečovať krytie tejto sumy v štátnom rozpočte, nevedel presne odpovedať, ale naznačil, že ministerstvo financií sa problémom zaoberá. Škoda, že ministerka financií prišla na stretnutie klubu tak oneskorene, že sme si nemohli vypočuť jej názor. Potrebu aktívnej účasti SR na budúcnosti Európy, kde je naše členstvo v EÚ základným predpokladom, zdôrazňuje Hospodársky klub na všetkých svojich stretnutiach. Nepochybujem o tom, že J. Figeľ je správnym mužom na prvom mieste pri rokovaní s EÚ o našom členstve. Potešiteľné je aj to, že štáty Vyšehradskej štvorky si navzájom pomáhajú v procese vyjednávania. Čo ma znepokojuje je fakt, že náklady na členstvo v únii nediskutujeme verejne a že politici pri tejto citlivej otázke prechádzajú z reality do ilúzie o možných skutočnostiach. J. Figeľ sa domnieva, že SR vo svojom finančnom vzťahu k únii dosiahne situáciu 1: 4. Za týmto pomerom sa skrýva buď presvedčenie, alebo nádej, že za každú zaplatenú korunu do EÚ sa nám vrátia štyri. Takáto predstava vyvoláva buď úsmev, alebo hlboké znepokojenie z toho, že choroba šialených kráv v EÚ by sa mohla začať prejavovať v krajinách uchádzajúcich sa o členstvo v únii.

Podľa môjho názoru je načase, aby sme sa začali zaoberať reálnym obsahom nášho členstva a boli ochotní zaplatiť poplatok, ktorý odzrkadľuje jeho výhody. Podľa dnešných pravidiel by poplatok pre Slovensko ako člena EÚ bol okolo dvadsať miliárd ročne. Keď som sa nedávno pozeral na televízny záznam, kde naša ministerka financií tvrdila, že nemá v rozpočte priestor na dvadsať miliónov korún, ktoré treba vynaložiť na novú chalúpku pre nášho chorého prezidenta, tak ťažko chápem, ako zabezpečíme dvadsať miliárd na členský poplatok v EÚ.

Problémom politikov v celej Európe je presvedčiť svojich voličov o tom, že prostriedky vynaložené na členstvo v EÚ nie sú zbytočne vyhodené peniaze. Na jednej strane musia politici obhájiť novú európsku byrokraciu, ktorá svojimi privilégiami oveľa prekračuje hranice úmernosti a na strane druhej musia politici dokázať, že členstvo vedie k prosperite nielen štátu, ale aj občanov.

Slovenskí politici sa dodnes o takéto presvedčovanie obyvateľstva nepokúsili, a podľa môjho názoru by sa im to ani nepodarilo. Neviem si predstaviť tú vládu, ktorá by dnes dokázala „ušetriť“ dvadsať miliárd bez toho, aby ju národ doslovne nezahlušil.

Ak chceme skutočne mať na poplatok do EÚ, tak je načase začať sa venovať reálnym problémom slovenskej ekonomiky. Musíme odstrániť konflikt medzi štátom a podnikateľskou sférou, ktorý politici umelo udržujú. Musíme tiež zabezpečiť reformu vecí verejných tak, aby sme zastavili nekontrolovaný nárast nákladov bez patričného spoločenského efektu. Ak tak urýchlene neurobíme, môže sa stať, že budeme prvým členom EÚ, ktorý si na členský poplatok bude musieť požičať.

Alexander F. Zvrškovec