Súboj s populačným drakom

Čínsky cenzus ako podklad pre populačnú stratégiu

Čína skončila 10. novembra kolosálnu operáciu sčítania obyvateľstva. Počet, štruktúra, rozmiestnenie, životný štandard, ekologické prostredie i ďalšie faktory, ktorých sa dotkli závažné zmeny v poslednom desaťročí, nesené vlnou ekonomického rozvoja priemerných 9 % ročne a populačným rastom 13 - 15 miliónov ľudí za rok. Vlani na konci roka mala Čína 1,259 miliardy obyvateľov a túži sa udržať dva-tri roky pod hranicou 1,3 miliardy.

„Ušetrených“ 338 miliónov

Hoci výsledky cenzu sa budú spracúvať celý rok, už dnes Peking uvádza niektoré údaje a spresňuje populačné priority pre začiatok nového storočia. Isté je, že doterajšia stratégia plánovania rodičovstva s jedným dieťaťom na rodinu v zásade zostane ako limitujúci faktor značných problémov pri ekonomickom rozvoji, záruka lepšej životnej úrovne Číňanov i kvality populácie. Demografi uvádzajú, že bez kontroly pôrodnosti by mala dnes Čína od sedemdesiatych rokov, keď plánovanie rodičovstva zaviedla, o 338 miliónov ľudí viac (je to takmer celá populácia USA a NSR). Čína tak prispela nielen k svojej, ale aj svetovej populačnej stabilizácii.

Rozvojová Čína sa zaradila medzi krajiny, zväčša ekonomicky vyspelé, s nízkou reprodukčnou úrovňou. Táto úroveň predstavuje index 2,1, čo Čína docielila za necelých 30 rokov, zatiaľ čo rozvinuté krajiny na to potrebovali celé storočie. Pre väčšinové etnikum Chan, predstavujúce 92 % obyvateľstva, to boli bolestné roky, lebo práve pre neho platila tvrdo sledovaná zásada jedno dieťa na rodinu. Niekedy s výnimkami pre roľníkov. Menšinové národnosti nemajú

Zenit 1,6 miliardy

Ani s nízkou reprodukčnou úrovňou nie je Čína von z problémov. Dnes má krajina 340 miliónov žien v reprodukčnom veku a treba rátať s ročným populačným rastom minimálne 10 miliónov, čo je dvojnásobok rastu, aký mala v 50. rokoch v čase „baby boomu“. Vtedy však mala Čína „len“ pol miliardy obyvateľov. Aj pri prísnom plánovanom rodičovstve vykáže o 10 rokov krajina 1,4 miliardy obyvateľov a uprostred 21. storočia zrejme docieli zenit 1,6 miliardy.

Dávno neplatí Maova predstava z čias extenzívnej ekonomiky, že počtom obyvateľov sa meria sila krajiny. Naopak, pri nízkej výkonnosti a nadmernom čerpaní zdrojov dochádza pri vysokom populačnom raste k strate kvality života a k celkovej destabilizácii. Najmä ak s liberalizačnými rozkazmi WTO sa možno vyrovnať len rekonštrukciou ekonomiky, ktorá sa pri tom zbavuje zamestnancov. Konzervatívne odhady hovoria zatiaľ o 15 miliónoch nezamestnaných, čo bude asi len polovica pravdy. Vari práve taký vývoj v Číne majú na mysli profesionálni kritici, predhadzujúci Pekingu „porušovanie ľudských práv“ populačnou politikou. Bojovníci za „ľudské práva s hladným žalúdkom“.

Pružnejšie normy

Ani po analýze cenzu sa Peking nechce vzdať kontroly populačnej krivky, naopak, pripravuje v tomto smere zákon. Má sa stať oporou pre jednotlivé provinčné a lokálne normy. V prímorských provinciách, s ich relatívne dobrou životnou úrovňou, sa už objavili lokality so záporným populačným rastom, a tam majú platiť mäkšie predpisy. Napríklad v Šanghaji uvažujú, že by manželom, ak obaja pochádzajú z jednodetných rodín, tolerovali dve deti. Naopak, v západnej Číne, hlavne v moslimskom Sin-ťiangu, v Kan-su, v Čching-chaji by sa malo v miernejšej podobe tiež zaviesť plánované rodičovstvo. Mnohodetné rodiny tam evidentne znižujú životný štandard, kvalitu populácie a ekonomický rozvoj, ktorý sa v týchto provinciách najnovšie stáva prioritou vlády.

Jaroslav Brabec