Dostupnosť bankových úverov s podmienkou

Peniaze iba pre veľkých, malí sú bokom, problémom je ručenie

Hoci sa úrokové miery v ekonomike znížili za posledné dva roky výrazne, v prípade podnikateľov z vyše 20 % na súčasných okolo 12 %, bankové úvery stále nezohrávajú vo financovaní podnikateľských projektov tú úlohu, ktorú by mali. Veď napríklad v roku 1997 mala podnikateľská sféra požičaných 311 mld. Sk, no k 30. 9. tento objem klesol na 303,7 mld. Sk. Ani fakt, že za posledné tri roky je približne na rovnakej úrovni, nemožno vidieť ako pozitívum, keď ekonomika, v ktorej súkromný sektor predstavuje až 85 % tvorby HDP, sa potrebuje dostať do vyšších otáčok. Inými slovami, ak tento rok rast HDP nedosiahne vládou predpokladaných 2,5 %, ale sotva 2 %, a na budúci rok sa predpokladá tento ukazovateľ vývoja na 3,2 %, podnikateľské projekty by mali mať lepšie finančné zázemia v domácich bankách. Zatiaľ nie je tomu tak napriek skutočnosti, že likvidity je dostatok, ba až prebytok. Banky považujú podnikateľské prostredie za podkapitalizované a úvery poskytujú len veľmi váhavo. Je to nielen otázka kvality a bonity podnikateľského projektu, ale aj jeho zabezpečenia. V tomto smere banky ešte nemajú vyhodnotený dosah novely zákona o konkurze a vyrovnaní, ktorý v prípade, že bude pozitívny, podľa člena Bankovej rady NBS E. Jurzycu by mala úvery sprístupniť. Predstavitelia slovenskej podnikovej sféry, členovia Hospodárskeho klubu (NEF) majú s bankami a so žiadosťami o úver rôzne skúsenosti. Možno povedať, že sú diferencované veľkosťou podniku: pre väčších sa úvery stávajú dostupnejšie, no pre menších podnikateľov je nevyriešená najmä otázka ručenia. Ak teda aj zazneli optimistické názory, väčšinou sa viažu na posledné dva roky, a najmä do budúcnosti - ak bude pokračovať súčasný trend vývoja úrokov a legislatívy v oblasti zabezpečenia.

Ako opatrný hodnotí postup bánk generálny riaditeľ Topvar, a. s., Topoľčany Ing. Peter Vendelín. „K podnikom pristupujú aj podľa toho, akú majú povesť. Naša spoločnosť v tomto smere nemá problémy. Potvrdilo sa nám to v roku 1995, keď sme sa rozhodovali pre našu partnerskú banku. Boli sme milo prekvapení tým, koľko bánk prejavilo záujem s nami spolupracovať. Nemôžeme sa teda sťažovať, stali sme sa akýmsi TOP klientom. Lenže toto dobré meno sme si museli vybojovať našou serióznosťou vo vzájomnom vzťahu.“

Generálny riaditeľ spoločnosti IPEC Group Ivan Čarnogurský vníma meniacu sa situáciu v posledných rokoch: „Ešte pred dvoma rokmi sme so slovenskými bankami vôbec nedokázali komunikovať. Pri investičných akciách nebola s bankou možná prijateľná dohoda, pretože mali neúmerne vysoké úroky a podmienky splácania tak tvrdé, že ich nemohol zvládnuť ani úspešný podnikateľ. V polovici minulého roka sa začala situácia radikálne meniť k lepšiemu. Začali sme spolupracovať aj so slovenskými bankami, ale len pri krátkodobých úveroch, pretože dlhodobé úvery banky stále neboli schopné dávať za prijateľných podmienok. Takže so zahraničnými bankami spolupracujeme pri dlhodobých úveroch na obdobie 8 - 10 rokov a so slovenskými bankami pri tzv. krátkych úveroch, ktorými financujeme niektoré investičné akcie do maximálnej dĺžky jedného roka. Avšak aj tu došlo počas leta roku 2000 k zmenám a začali sme spolupracovať s našimi bankami aj pri strednodobých úveroch. Napríklad v Piešťanoch sme takto financovali investičnú akciu pre jednu americkú firmu vo výške 120 mil. Sk už za prijateľných podmienok. V posledných týždňoch sa nám dokonca začína dariť vytvárať konzorcium slovenských a zahraničných bánk na úver so splatnosťou do 10 rokov. S bankami sa už dajú robiť zmluvy na úver v hodnote až 1 mld. Sk a vstupovať tak do investičnej výstavby na Slovensku, ktorú realizujú zahraničné firmy.“

Generálny riaditeľ a. s. Slovenská grafia Bratislava Ing. Ivan Kováčik pri téme bankových úverov poukazuje predovšetkým na požadované garancie, ktoré považuje za neúmerné. „Úrokové miery sú jedna vec, ale druhá vec sú požadované garancie, ktoré situáciu oproti minulosti ešte o niečo sťažujú. Banky sa istia neúmerným spôsobom. Kto chce úver, vo väčšine prípadov musí - keď to zveličím - dať garancie aj prostredníctvom vnukov svojich vnukov. A týka sa to aj slovenských subjektov a sčasti aj bánk, ktoré sú dcérami zahraničných spoločností.“ Katarína Štefankovičová, majiteľka siete čistiarní a práčovní Kalea, sa k tomuto názoru pridáva: „Úvery nie sú dostupnejšie ako v minulosti, je to čistá propaganda. Pretože nemáte sa čím zaručiť, ak nemáte rodičov, ktorí majú miliónovú vilu alebo lukratívny stavebný pozemok. Keďže stroje, ktoré kupujete, nemôžu byť zárukou, ako sa teda zaručiť na 130 - 150 % výšky požadovaného úveru? Veď čistiarne vlastné priestory väčšinou nemajú, na 99 % sú v prenajatých priestoroch.“ Predseda predstavenstva a riaditeľ a. s. Pastorkalt Nové Zámky Ing. Peter Višňovský takisto vníma zlepšovanie trendu: „Naša spoločnosť doteraz prakticky žila bez úverov. V posledných mesiacoch sme však riešili problém využitia úverov v našej budúcej expanzii a musím povedať, že situácia sa radikálne zmenila. Z môjho hľadiska ako podnikateľa - v pozitívnom zmysle slova. Konečne som zacítil, že aj tu začína byť konkurencia a snaha získať si klienta. Aspoň voči našej akciovej spoločnosti to bol súboj 4 až 5 bánk, ktoré chceli poskytnúť úver a mohli sme si vyberať.“

Generálny riaditeľ AssiDomän Štúrovo, a. s., Ľubomír Lopatka: „Pre firmu typu AssiDomän nebol úver nedostupný ani pred znížením úrokových mier, ani teraz. Rozdiel je v tom, že v prechodnom období, keď sme mali určité úvery, nám to pomohlo pri znížení finančných nákladov. Momentálne sa táto situácia podpisuje vo vzťahu k našej firme na tom, že na úložkách, ktoré máme, sú zasa nižšie úrokové sadzby. Ale rozhodne vysoko hodnotím to, čo sa deje zo strany NBS a úrokové sadzby, ktoré sú, už nie tak veľmi zaostávajú za úrokovými sadzbami v zahraničí. Je to teda veľmi dobrý trend.“

Predseda predstavenstva Cementárne Turňa, a. s., Martin Gajdoš tvrdí, že úvery sú dostupnejšie, ale optimálne by bolo ešte výraznejšie zníženie úrokových sadzieb.

Podľa generálneho riaditeľa a. s. Raven Ing. Ľubomíra Harvánka treba problematiku bankových úverov vnímať v dvoch rovinách: „V prvom prípade ide o situáciu, ktorá nastala na slovenskom trhu – znížili sa úrokové sadzby, ale na druhej strane stúpli mnohé poplatky, energie a ďalšie nákladové položky. Druhá rovina je vlastne v tom, že na slovenskom trhu začína byť pretlak finančných prostriedkov. Je to už veľmi cítiť. To znamená, že sú tu zahraničné banky, ktoré disponujú so značnými finančnými prostriedkami, ktoré nevedia reálne umiestniť na trhu. To znamená, že je tu dostupnosť finančných prostriedkov za nižšie úrokové sadzby. Úvery sú však len krátkodobé. Dlhodobé úvery na Slovensku stále neexistujú.“ Podobne vníma situáciu aj Otto Verbich, VUKI, Bratislava, riaditeľ pre výskum a kvalitu: „Tí, ktorí žiadali úvery a bolo ich pravdepodobne menej ako jedno percento, sa možno stretli so situáciou lepšou ako v minulých rokoch. No tí, ktorí majú úvery, a to má každá firma na obrátkový kapitál, tak mohli začať rokovať so svojimi bankami, od ktorých úvery majú. Mohli na banky ťpritlačiťŤ s argumentom - menia sa úroky a žiadať zmenu úrokov. Takže tam bol možno priestor 1,5 – 2 %, aby si niektoré šikovnejšie firmy vybavili zníženie úverového zaťaženia v tomto roku. Viem si predstaviť, že firma, ktorá si v tomto roku otvárala svoje úverové portfólio, to mala lepšie ako rok-dva predtým. Ale ak ten rozdiel bol do dvoch percent – tak to bolo veľa. A medzitým ak si predstavíte rast nákladov, tak nevidím v znížení úrokových sadzieb nič významné.“

(viš, rab, jk, zk)