Nezamestnanosť a produktivita

Slovensko z hľadiska Československej obchodnej banky

Dnes uverejňujeme štvrtú (14. 11., 21. 11. , 24. 11.) časť analýzy ekonomiky Slovenskej republiky. Jej autori Petr Dufek a Petr Chvojka sa pokúsili aj o prognózu vývoja na budúci rok.

Slovensko sa už viac mesiacov drží na prvom mieste medzi európskymi krajinami podľa miery nezamestnanosti. Predstihlo aj predchádzajúceho lídra Španielsko. Problém nezamestnanosti v SR je predovšetkým štrukturálneho charakteru, lebo aj v rokoch, keď ekonomika rýchle rástla, zvyšovala sa súčasne aj nezamestnanosť. To malo za následok nepochybne priaznivý vplyv na produktivitu práce (od roku 1993 do roku 1999 sa produktivita práce v celom hospodárstve zvýšila o 36 %, zatiaľ čo HDP vzrástol „iba“ o 34 %). Obmedzovanie zamestnanosti v širšom meradle sa však prejavilo iba s podstatným spomalením ekonomického rastu v roku 1999, keď podniky v dôsledku horšieho prístupu k finančným zdrojom a obmedzovaniu dopytu po ich produkcii museli pristúpiť ku zvýšeniu efektivity výroby. To sa týkalo hlavne priemyslu, stavebníctva a poľnohospodárstva.

Miera nezamestnanosti kulminovala na začiatku roka, keď dosahovala 19,5 % (z tzv. disponibilného počtu nezamestnaných). V jarných mesiacoch potom síce prišlo k miernemu poklesu, až na 18,6 % v máji, avšak tento pokles treba úplne zdôvodniť sezónnosťou. Sezónne očistená miera totiž naďalej rástla, aj keď pomalšie než v predchádzajúcich mesiacoch. Smutná situácia je najmä v Košickom kraji, kde počet nezamestnaných dosahuje takmer

stotisíc osôb,

a kde na jedno voľné miesto pripadalo v júni neuveriteľných 302 uchádzačov (v celej krajine to bolo priemerne 63). Aktuálna hodnota miery nezamestnanosti je z augusta a dosahuje prekvapujúcich 17,4 %. Tento výrazný pokles je však výsledkom jednorazového administratívneho vyradenia osôb vykonávajúcich verejnoprospešné práce z počtu nezamestnaných. V tejto oblasti sa totiž podarilo dočasne zamestnať vyše 50-tisíc osôb. Uvedená administratívna zmena však bude platiť iba do konca roka, a potom zrejme príde k návratu miery nezamestnanosti k pôvodným hodnotám.

Na konci roka by mala podľa nášho názoru miera nezamestnanosti dosahovať okolo 19 %. Pokiaľ sa vláde podarí zamestnávať asi rovnaký počet ľudí verejnoprospešnými prácami (čo je asi optimistický predpoklad) mohla by byť nezamestnanosť až o 1,5 % nižšia. K viditeľnejšiemu poklesu nezamestnanosti podľa nášho názoru príde až v budúcom roku. S rastom domáceho dopytu možno predpokladať oživenie dopytu po práci.

Veľké rezervy

má Slovensko stále pokiaľ ide o zahraničných investorov. Preto, ak sa podarí naštartovať stabilný tok dlhodobého kapitálu do krajiny, môže byť problém značnej nezamestnanosti riešený podstatne rýchlejšie než v súčasnosti.

Rast miezd sa ďalej spomalil. V druhom štvrťroku nominálna mzda sa zvýšila iba o 6,1 % (v prvom polroku o 7,2 %), reálne klesla o 8,4 %. Dynamiku miezd zbrzdili mzdy vo verejnom sektore. Celoročný mzdový rast sa zrejme nebude vymykať doterajším hodnotám. Iba v reálnom vyjadrení by malo prísť k miernemu zlepšeniu vďaka razantnému zníženiu inflácie v druhej polovici roku. Rast miezd by v budúcom roku mal byť vyšší, okrem iného aj preto, že sa budú zvyšovať platy v rozpočtovej sfére. V súčasnosti sa uvažuje o 4-percentnom zvýšení miezd vo verejnom sektore s výnimkou školstva, kde by malo ísť o 7-percentné zvýšenie.

(Pokračovanie)