Teraz pôjde do tuhého

Komentuje Vladimír Turanský

V spore o Jadrovú elektráreň Temelín sa v týchto dňoch pohli z miesta na osobnom stretnutí český premiér Miloš Zeman a rakúsky spolkový kancelár Wolfgang Schüssel, ten však nemôže byť optimistom. Práve až po tomto stretnutí pôjde pravdepodobne do tuhého, aj keď nie pred zrakmi verejnosti. Hospodársky denník nedávno pripomenul, že keď Európska únia nemá prijaté jednotné štandardy jadrovej bezpečnosti, niet sa vlastne o čo v prípade Temelína, ako aj elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach sporiť. Ako sa ukazuje, teraz to nepriamo priznal aj rakúsky kancelár, čo je minimálne diplomatickým víťazstvom M. Zemana, ale nie iba jeho, pretože politici sa dohodli na iniciovaní vytvorenia takýchto, pre Európu spoločných štandardov. V tomto svetle sa aj minuloročná nátlaková kampaň proti našej V-1 javí ako nanajvýš zbytočná, nekvalifikovaná, ba až smiešna, pričom však naša vláda zahraničnému tlaku podľahla. Česká republika sa bráni a zdá sa, že sa aj ubránila.

Po rokovaniach M. Zemana a W. Schüssela sa proces integrácie ČR nemusí urýchliť, ale na nejaký čas skomplikovať. Nie však už bezprostredne pre Temelín, ale z dôvodu, že sa asi začne pracovať na európskych jadrovo-bezpečnostných štandardoch. Ak k tomu dôjde, nemusí byť ohrozený Temelín, ale možno práve niektoré staršie západné jadrové elektrárne. Bude zaujímavé sledovať, do akej miery pre „jadrovú loby” v krajinách EÚ bude vypracovanie takýchto štandardov prijateľné. Môžu nastať vlečúce sa zákulisné spory nielen záujmových skupín, ale aj odborníkov o vecnú stránku záležitosti. Svoje štandardy majú vypracované všetky štáty disponujúce jadrovými elektrárňami a nebude jednoduché, a to aj z časového hľadiska, prijať zjednocujúce normatívy. Podľa našich odborníkov vytvorenie jednotného európskeho štandardu môže trvať aj niekoľko rokov. Ak sa to predsa len podarí, paradoxne to môže vyhovovať práve Českej republike, ale aj Slovensku. Samozrejme, za predpokladu, že je skutočne pravdou to, čo tvrdia naši odborníci, lebo tí hovoria, že ak by Európa mala takéto štandardy, tak elektráreň V-1 ich určite bez väčších problémov splní. Takže výsledkom „pokroku“ a „urýchlením vecí“, o ktorých hovoril v Židlochoviciach W. Schüssel, môže byť napokon aj prípadné zrušenie uznesenia vlády SR o odstavení V-1 v rokoch 2006 až 2008 a vstup SR do EÚ aj s touto elektrárňou. Bolo by to logické. Opäť sa tak ponúka príležitosť presvedčiť sa, či logika sa z politiky nadobro vytratila.