Daňová záťaž a zlá nálada

Komentuje Eleonóra Bujačková

Dane a ich výška sú stále mimoriadne diskutovanou témou z viacerých dôvodov. Tým najrozhodujúcejším však je nepretržité horúčkovité uvažovanie vlády, aké daňové sadzby by ešte bolo možné zvýšiť. V súvislosti s daňami stojí za zdôraznenie jedna málo známa skutočnosť: vo výške vybratých daní sme už dávno predstihli Európsku úniu. Podľa štatistík OECD dosiahlo daňové zaťaženie slovenských poplatníkov v roku 1997 výšku 44,3 percenta HDP. Priemer EÚ vtedy bol 41,8 % a priemer krajín OECD iba 37,4 %. Slovenskí daňoví poplatníci sú daňovo zaťažení približne rovnako ako ich nemeckí kolegovia. O niečo vyššie dane platia Švédi a Dáni. Môžeme však tvrdiť, že škandinávski daňoví poplatníci sú na tom horšie ako Slováci? Je pravdou, že oba severské národy platia na daniach približne polovicu HDP. Ale za tieto vskutku obrovské peniaze dostávajú od štátu služby prvotriednej kvality. Nejde iba o povestný sociálny systém, ale predovšetkým o kvalitu fungovania štátnej správy. Príkladov by sme našli viacero. A tak je samozrejmé, že práve vďaka kvalitnému fungovaniu štátu majú škandinávske vlády morálne oprávnenie vyberať vysoké dane.

A čo naša, slovenská vláda? Kvalitou svojej funkcie neraz pripomína dvadsať rokov starú ojazdenú škodovku (pričom toto porovnanie nie je voči škodovke celkom fér). Slovenský štát je takmer rovnako drahý ako štát dánsky, ale čo do kvality a výkonnosti za nim hlboko zaostáva. Slováci platia na daniach toľko peňazí, že by mali právo požadovať služby na škandinávskej úrovni. Namiesto toho sa ocitáme v situácii podvedeného zákazníka, ktorý kúpil ojazdené auto za cenu zachovalého volva. Ako sa cíti podvedený zákazník, ktorý nemá možnosť dosiahnuť nápravu? Zvyčajnou psychologickou reakciou je hľadanie výhovoriek a bagatelizovanie situácie. „No a čo, veď podobne okradnutých je viac,“ vraví si podvedený zákazník, „a na čo sú mi vlastne peniaze, hlavné je predsa zdravie.“ Ibaže v podvedomí podvedeného zákazníka (rovnako ako v podvedomí slovenského daňového poplatníka) bujnie nepríjemná myšlienka, že je vlastne pekný hlupák. A sme pri jadre veci. Môžeme donekonečna mudrovať nad tým, odkiaľ sa vlastne vzala už dlhotrvajúca „zlá nálada“, prečo väčšina občianstva neverí nikomu a ničomu.

Aj preto experti zdôrazňujú, že ak bude vláda v ďalšom zvyšovaní daňovej záťaže pokračovať, čaká nás dlhodobý útlm hospodárskeho rastu a ďalšie vzďaľovanie od vyspelej Európy.