Je na čitateľovi, aby posúdil

Ad: Už aj z honorárov!, Hospodársky denník 25. októbra 2000

Osobitne zdôrazňujeme, že platenie poistného na dôchodkové zabezpečenie, ktorým sa zabezpečuje čl. 39 Ústavy SR, neovplyvňuje slobodu umeleckej a tvorivej činnosti. MPSVR SR zásadne odmieta obvinenie uvedené v podtitulku k článku Poistné už aj z honorárov, že „vláda si potichu pripravuje nový rafinovaný zdroj poisťovní...“. Z obsahu článku vyplýva, že k jeho napísaniu autorku viedla predovšetkým nespokojnosť so skutočnosťou, že od 1. januára 2001

začne platiť

legislatíva, ktorá odstraňuje v súčasnosti existujúcu preferenciu určitej skupiny SZČO. Keďže strata akýchkoľvek výhod vo všeobecnosti je dotknutou skupinou osôb prijímaná nesúhlasne, je potrebné vysvetliť dôvody, ktoré viedli MPSVR SR k navrhnutiu novej právnej úpravy. V prvom rade treba uviesť, že financovanie dávok nemocenského poistenia a dôchodkového zabezpečenia od 1. 1. 1993 nie je financované zo štátneho rozpočtu, ale z poistného, ktoré Sociálnej poisťovni platí zákonom určený okruh subjektov. Týmito subjektmi sú predovšetkým zamestnanci a ich zamestnávatelia, SZČO a spolupracujúce osoby. Povinnosť platiť poistné vyplýva z povinnej účasti fyzických osôb na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení, ktorá im v prípade vzniku zákonom vymedzených sociálnych udalostí a splnení určených podmienok zaručuje právo na dávky.

Napriek tomu, že zákon ustanovuje povinnú účasť na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení pre všetky SZČO, vo vzťahu k niektorým skupinám SZČO je v zákone len deklarovaná a nie v skutočnosti napĺňaná. Jednou z takýchto skupín SZČO sú aj osoby, ktoré vykonávajú činnosť podľa autorského zákona a ktoré sa podľa v súčasnosti platnej právnej úpravy považujú za SZČO len vtedy, keď vyhlásia, že túto činnosť vykonávajú sústavne. Ide tu teda o skrytú fakultatívnosť, pretože v skutočnosti ich účasť na poistení je závislá od ich vyhlásenia, teda

od ich vôle.

Takáto právna úprava je však pre inú skupinu SZČO neprimerane tvrdá. Napríklad pre živnostníkov, kde vznik povinnej účasti a od nej odvodená povinnosť platiť poistné sú viazané na vznik oprávnenia na výkon samostatne zárobkovej činnosti, a nie na jej skutočný výkon a príjem z neho dosahovaný. Z uvedeného teda vyplýva, že súčasná právna úprava účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení a povinnosti platiť poistné pre jednu skupinu SZČO pôsobí demotivujúco, pretože vysoké odvodové zaťaženie robí ich činnosť neefektívnou, a na druhej strane niektorým skupinám SZČO umožňuje vyhnúť sa povinnej účasti a plateniu poistného. Zavedenie povinnej účasti SZČO v závislosti od určitej výšky príjmu znamená rovnaký prístup ku všetkým skupinám SZČO.

Je ďalej na čitateľovi, aby posúdil, či ide o „rafinovaný“ alebo objektívne navrhnutý zdroj príjmu.

Eleonóra Novotná

MPSVR SR