Priemyselní piráti

Ukradnúť a predať bez vedomia firmy či autora sa dá podľa názoru tuzemských i zahraničných obchodných kruhov všetko – kazety, cédečka, videokazety, parfumy, počítačové programy, filmy i elektronika.

Obchod s falšovanými výrobkami tohto typu kvitne na celom svete. Niektoré štáty sa stali pravým rajom pre výrobu a šírenie nelegálnych kópií produktov značiek svetovej preslávenosti. Na prvom mieste je Čína, ktorá vďaka svojmu svojráznemu výkladu autorského práva vyvolala nemalú diplomatickú aktivitu Spojených štátov. Ale vyrástli aj ďalší – tentoraz nie ázijskí, ale európski dravci – Poľsko a Bulharsko, ktoré nasycujú európsky trh viac či menej kvalitnými brakmi.

Sedíme na časovanej bombe, ktorej explózia môže zastaviť informačnú revolúciu – tvrdia odborníci. Dôvodom ich znepokojenia sú ilegálne kópie, ktoré pripravujú zákonných výrobcov týchto produktov o desiatky miliárd dolárov ročne. Najväčšie starosti pôsobia producentom kompaktné disky (CD), ktoré boli na začiatku vítané ako novinka, ktorú nemožno kopírovať. Naopak – striebristé plastové kotúče sú dnes najväčším šlágrom čierneho trhu. Svetová kapacita ich výroby prevyšuje najmenej dvakrát dopyt, takže v boji o lukratívne trhy sa prevádzkovatelia príliš nezaujímajú o licencie a autorské práva. V Číne v priebehu niekoľkých rokov vznikol najväčší priemysel CD na svete. Dokáže vyrobiť ročne až sedemdesiatpäť miliónov diskov, ale na čínskom trhu sa ich predá sotva štyri milióny. Zvyšok putuje do zahraničia.

Napriek opätovným varovaniam Spojených štátov a Európskej únie sa v Číne produkcia ilegálnych diskov, videokaziet a počítačových programov stále zvyšuje. Americkí podnikatelia odhadujú straty, ktoré im toto pirátstvo spôsobuje, na jednu miliardu dolárov ročne.

Prečo sa porušovanie copyrightu stalo doslova hitom osemdesiatych rokov? Podľa štatistík IFPI (Medzinárodná federácia fonografického priemyslu) je v celosvetovom meradle najmenej jedna zo štyroch nahrávok vyrobená a šírená nelegálne. Rovnaké zdroje hovoria o tom, že celosvetová hodnota nezákonne zhotovených rozmnoženín zvukových záznamov (video a filmy nerátajúc) sa odhaduje na 2,1 miliardy dolárov za rok (údaj z roku 1995). Táto suma predstavuje 680 miliónov kaziet a 38 miliónov cédečiek.

Tento boom bol vlastne nevyhnutný. Dnes je nahrávanie a rozmnožovanie zvukových a obrazových záznamov relatívne veľmi jednoduché aj vo veľkom meradle. A pretože piráti sa nemusia zaťažovať platením honorárov umelcom a autorom, nefinancujú reklamu a propagáciu, môžu si dovoliť lákavé nízke ceny. Legitímni výrobcovia tak nemajú vôbec šancu im konkurovať.

(bj)