Odstúpenie od zmluvy

Na základe zákona n Podľa dohodnutých podmienok

Odstúpenie od zmluvy je jednostranný adresovaný právny úkon, ktorým sa zmluva zrušuje. Odstúpiť možno len od zmluvy platne uzavretej. Od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v Občianskom zákonníku alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Platným odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku (ex tunc) zrušuje, pokiaľ nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. Každý z účastníkov je zásadne povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa zrušenej zmluvy dostal, a to v zmysle o vydaní bezdôvodného obohatenia.

Zmluvná voľnosť umožňuje stranám dohodnúť v zmluve podmienky, za ktorých môžu od zmluvy odstúpiť. Každý z účastníkov (alebo aj len jeden z nich) si môže vymôcť odstúpenie od zmluvy a dohodnúť na ten prípad odstupné. Od zmluvy však nemôže odstúpiť, kto zmluvu splní aspoň sčasti alebo prijme hoci čiastočné plnenie, a to ani v tom prípade, keď poskytne odstupné.

Nápadne nevýhodne podmienky

Na základe zákona môže účastník od zmluvy odstúpiť, len ak je to v zákone ustanovené. Napríklad, ak zmluvu uzavrel v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Pritom tieseň sa tu chápe ako sociálny a hospodársky stav, v ktorom sa nachádza konajúci, ak tento stav na neho dolieha takým závažným a naliehavým spôsobom, že obmedzuje jeho inak slobodnú vôľu rozhodovania do tej miery, že v dôsledku neho urobí právny úkon, ktorý by so zreteľom na nápadnú nevýhodnosť podmienok z takého právneho úkonu preňho vyplývajúcich inak neurobil. Nie je pritom významný dôvod a pôvod tohto stavu, nevynímajúc ani prípad, keď sa účastník do tohto stavu dostal vlastným pričinením; pritom druhý účastník zmluvy nemusí o existencii tohto stavu (tiesne) ani vedieť. Tento stav musí mať základ v objektívne existujúcich a pôsobiacich (nie domnelých) okolnostiach, preto ho treba vždy hodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska osobného presvedčenia účastníka zmluvy. Treba tu mať na zreteli, že tieseň ako vnútorný psychický stav nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať len z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Okolnosti, z ktorých možno usúdiť existenciu tiesne, musí v prípadnom súdnom konaní preukázať účastník zmluvy, dožadujúci sa vyslovenia, že došlo k zrušeniu zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy. Nápadne nevýhodné podmienky účastníka zmluvy sa môžu prejaviť predovšetkým pri kúpnej zmluve, a to v nápadne nižšej kúpnej cene, ako je cena, za ktorú by ju predávajúci inak mohol predať v konkrétnom čase a mieste uzavretia zmluvy. V takomto chápaní ide o nápadne nevýhodné podmienky najmä vtedy, ak plnenie, ktoré poskytuje jedna zmluvná strana, je so zreteľom na okolnosti daného prípadu v zjavnom nepomere s plnením, ktoré dostane od druhej strany. Túto nevýhodnosť však nemožno stotožňovať so subjektívnymi snahami účastníkov, napr. kúpnej zmluvy o čo najvýhodnejší predaj, resp. najvýhodnejšiu kúpu. Preto nedostatok dopytu o predávanú vec a z toho dôvodu nižšia dohodnutá kúpna cena ako za inej pre predávajúceho priaznivejšej situácie sama osebe nenapĺňa skutkovú podstatu „nápadne nevýhodných podmienok“. Napríklad dom nachádzajúci sa v neatraktívnej oblasti, znalcom ohodnotený na 6 000 000 Sk, predávajúci predá iba za 4 500 000 Sk len preto, že nenašiel kupca ochotného zaplatiť znalcom vyčíslenú sumu, prípadne vyššiu sumu.

Obidve skutočnosti, podmieňujúce právo účastníka od zmluvy odstúpiť, a to tak existencia tiesne, ako aj existencia nápadne nevýhodných podmienok, musia byť kumulatívne splnené v čase uzavretia zmluvy. Ich súčasná danosť sa posudzuje individuálne, v každom konkrétnom prípade. Zmeny, ktoré nastanú po uzavretí zmluvy, sú z tohto hľadiska právne bezvýznamné.

Omeškanie dlžníka

Podľa všeobecnej záväzkovo-právnej úpravy veriteľ má právo odstúpiť od zmluvy aj v tom prípade, ak je dlžník s plnením svojho dlhu v omeškaní, a ani v dodatočnej lehote poskytnutej mu veriteľom dlh nesplní. Tiež pri alternatívnych záväzkoch, t. j. ak záväzok zo zmluvy možno splniť viacerými spôsobmi, môže účastník, ktorý mal právo voľby spôsobu plnenia, od zmluvy odstúpiť pre to, že sa náhodným zánikom niektorej veci voľba zmarila. Ak napríklad pre nemožnosť plnenia zanikla iba časť záväzku dlžníka, veriteľ má právo, čo sa týka zvyšujúceho plnenia, od zmluvy odstúpiť.

Pri niektorých typoch zmlúv je odstúpenie od zmluvy upravené osobitne.

Premlčanie práva

Právo účastníka na odstúpenie od zmluvy je právom majetkovým, ktoré zásadne podlieha premlčaniu.

V prípade súdneho sporu o tom, či došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, súd zmluvu nezrušuje. Súd môže na návrh iba vysloviť, že napr. účinným odstúpením od zmluvy došlo k jej zrušeniu (§ 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka), pravda, ak je na takom určení naliehavý právny záujem [§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku]. Zvyčajne však bude prichádzať do úvahy rozhodovanie súdu o návrhu účastníka na vrátenie toho, čo druhý účastník podľa zrušenej zmluvy dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka). V tomto konaní si súd prejudiciálne vyrieši otázku, či došlo k zrušeniu zmluvy na základe účinného odstúpenia od nej. V takom prípade by sa otázka premlčania práva posudzovala podľa ustanovení upravujúcich vydanie bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ sú však účastníci zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali (§ 457 Občianskeho zákonníka), prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať. Je to aktuálne najmä pri nároku vlastníka veci na jej vrátenie (pretože vlastnícke právo sa mu nepremlčuje so zreteľom na § 100 ods. 2 Občianskeho zákonníka) a pri nároku druhého účastníka na vrátenie napr. zaplatenej kúpnej ceny (pretože toto právo premlčaniu podlieha).