Rozšírením EÚ nič nezíska

Jan Zahradil (ODS), podpredseda Zahraničného výboru Poslaneckej snemovne ČR

Vidíte opodstatnenosť niektorých tvrdení, že EÚ nemá záujem na svojom rozšírení?

- Do určitej miery sa to dá povedať, pretože európska pätnástka už nemá toho veľa, čo by získala prijatím nových krajín. Bariéry vzájomného obchodu totiž padli vďaka asociačným dohodám, ktoré uzatvorili kandidátske štáty s EÚ. Prijímanie nových členov bude znamenať pre EÚ už len ďalšie výdavky, pretože bude musieť platiť zo štrukturálnych fondov, z kohézneho fondu a rovnako sa to vzťahuje na vynakladanie financií na spoločnú poľnohospodársku politiku nových krajín.

Veríte, že EÚ bude rozhodovať o prijatí nových členov len na základe pripravenosti kandidátskych štátov?

- Myslím si, že rozšírenie EÚ sa uskutoční takmer iba z politických dôvodov. Všetky reči o plnení technických kritérií a zbližovaní legislatívy sú jednoducho pomocné meradlá. Zásadné rozhodnutia, či sa EÚ rozšíri, a ak áno, tak v ktorom roku a o aké štáty, by išlo v takom prípade - k tomu sa dospeje na základe politickej vôle členských krajín únie. Považujem za dôvod na obavu, že v tejto chvíli nie je celkom jasné, s akou stratégiou EÚ pristúpi k problematike svojho rozšírenia. Jednoznačne to vyplýva z výrokov hlavných politických predstaviteľov EÚ - počul som mnoho scenárov od nich a v podstate každý hovorí niečo iné. Ak sa členovia EÚ nedohodnú, bude to znamenať, že nastane ďalšie a ďalšie odkladanie rozšírenia únie kamsi do budúcnosti.

Medzivládna konferencia EÚ, ktorá má vyriešiť zásadné otázky fungovania únie, by mala dospieť do úspešného konca tak, aby summit v Nice prijal rozhodnutia o inštitucionálnej reforme. Veríte slovám politikov z EÚ, že sa tak stane?

- Podľa informácií, ktoré mám k dispozícii, v Nice dôjde skôr k ďalšiemu zahmleniu otázky rozšírenia a že členské štáty sa viac sústredia na riešenie vlastných problémov, ktoré sa týkajú napríklad väčšinového hlasovania alebo budúcej podoby Európskej komisie. Treba pritom povedať, že žiadny z návrhov predkladaných v tomto smere by nebol úplne výhodný pre budúcich členov EÚ. Napríklad predstava o podstatnom rozšírení princípu väčšinového hlasovania nevyzerá pre náš veľmi priaznivo, keďže by sa už neuplatňovala možnosť veta, ale väčšia skupina štátov by mohla prehlasovať menšiu skupinu krajín. Slovensko a Česká republika predstavujú malé európske krajiny a vidina, že kedykoľvek môžu byť prehlasované v Rade ministrov EÚ spojenectvom väčších štátov, nevyznieva ako povzbudzujúci pohľad do budúcnosti.

Práca, 31. 10. 2000