Vyrovnanie vážnou prekážkou?

Echo na „odklepnutý“ prevod vodární a kanalizácií

Vláda SR nedávno schválila komplexný dokument, ktorý obsahuje okrem iného aj spôsob transformácie štátnych podnikov Vodární a kanalizácií (VaK). Má sa tak stať bezodplatným prevodom majetku vodární a kanalizácií na obecné vodárenské spoločnosti podľa zákona o veľkej privatizácii a v priebehu budúceho roka by sa mal proces skončiť. Podniky VaK zabezpečujú dodávku pitnej vody pre viac ako 82 % obyvateľov a na kanalizačnú infraštruktúru je napojených 54 % obyvateľov. Účtovná hodnota ich majetku je 37,9 mld. Sk. Investície na modernizáciu na najbližších 15 rokov sú odhadované na 150 mld. Sk. Oslovili sme primátorov a starostov miest a obcí, ktoré sa majú stať novými majiteľmi VaK a odborníkov z tejto oblasti, vodárov. Spýtali sme sa ako hodnotia navrhnutý spôsob transformácie a kde vidia problémy. Podľa primátora Starej Turej Ing. Jána Kišša bude vstup zahraničných investorov do tejto oblasti nevyhnutný. „VaK sú kapitálovo poddimenzované, zariadenia sú zastarané a infraštruktúra sa rozpadáva. Pritom voda je strategická surovina, preto jej distribúciu nemôžeme lacno predávať. Preto si musíme stanoviť podmienky, ako neprísť o rozhodujúci vplyv.“ Mgr. Alena Jelušová, starostka obce Madunice, víta transformáciu VaK bezodplatným prevodom, a tiež vytvorenie obecných vodárenských spoločností. „Aby však boli ziskové, treba zmeniť i súčasné právne normy v tejto oblasti, najmä v cenotvorbe, inak budú mať aj obecné vodárenské spoločnosti zviazané ruky pri budovaní väčších investičných akcií.“ S navrhovaným princípom privatizácie VaK bezodplatným prevodom na vodárenské obecné spoločnosti, kde bude mať každá obec a mesto podiel podľa počtu obyvateľov, súhlasí aj viceprimátor Piešťan Ing. Ladislav Mihalčík. „Proces vzniku obecných vodárenských akciových spoločností je pomalý, čo obmedzuje a odsúva aktivity samospráv v konkrétnych projektoch. V našom prípade ide o rozsiahlu rekonštrukciu a ďalšiu výstavbu vodovodných, kanalizačných sietí a čističky odpadových vôd v hodnote niekoľko 100 mil. Sk, ktoré v rámci novovzniknutého združenia, teritoriálne ponímajúce väčší piešťansko-vrbovský región, môžeme získať parciálne aj v rámci projektu ISPA. Tým, že celý proces transformácie dosiaľ nebol transparentný a je pomalý, VaK sú relatívne pasívne, nepúšťajú sa do väčších investícií a tempo rozvoja a výstavby miest a obcí je tým brzdené.“

Špecifikom podniku Ssl. vodární a kanalizácií v Banskej Bystrici ako i slovenským unikátom je stredoslovenská vodárenská sústava, ktorá je vzájomne poprepájaná. Riaditeľ podniku Ing. Ľubomír Ryša si myslí, že by v rámci transformácie majetku nebolo rozumné jej diaľkovody rozdrobiť na menšie celky. Dôležitým kritériom je a bude cena vody a v prípade, že by sa dômyselne vybudovaný systém rozdrobil, na juhu Banskobystrického kraja, napríklad v okresoch Rimavská Sobota a Veľký Krtíš, by bola dvojnásobne vyššia. Ľubomír Ryša preto verí tomu, že podnik sa bude transformovať ako celok. Podľa jeho názoru tento proces by mali robiť odborníci, ale zatiaľ to tak nie je. „Nikto nás zatiaľ oficiálne neinformoval, že je o procese transformácie rozhodnuté,“ povedal nám vedúci organizačno-právneho odboru VaK Bratislava I. Podlucký. V podniku sa transformácii nebránia. „Do termínu, ktorý sa dohodne, budeme musieť dovyrovnať majetok. Na tom priebežne pracujeme.“ Príčiny doterajšieho stavu vo vlastníctve majetku spočívajú podľa neho v neporiadku z minulosti, pričom navyše ide o mnohé dedičské konania. „Je to dané historicky, lebo predtým sa to po socialisticky flákalo. Niekedy nám trvá aj rok, kým vyrovnáme čo i len 20 štvorcových metrov pozemku.“

(viš, tu, pf, zp)