![]() |
|
||||||||||||||||
Piatok 3.Novembra 2000 |
|
![]() |
![]() |
|||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Výnimky majú lepšie výsledkyZlých netrápi štatistika, dobrí sú na úrovni vyspelej krajiny Produkčné parametre rastlinných komodít Slovenska v porovnaní s úrovňou krajín EÚ dosahujú približne 50 percent. Podľa posledných dostupných informácií v pestovaní zemiakov sme dosiahli 41,7-percentnú úroveň EÚ a najviac v pšenici - 70,5 %. Z krajín CEFTA vo väčšine plodín sú na poprednom mieste Slovinsko, Česko a Maďarsko a iba v hektárových úrodách kukurice sa približujeme k ich úrovni. O týchto a ďalších súvislostiach včera hovoril v NR SR minister pôdohospodárstva Pavel Koncoš, keď uvádzal tri tzv. zelené správy, ktoré komplexne hodnotia stav poľnohospodárstva a potravinárstva, lesného, ako aj vodného hospodárstva na Slovensku. Pri hospodárskych zvieratách, najmä pri hovädzom dobytku a hydine sme zaznamenali najvýraznejší pokles. Rozdiely v ich úžitkovosti sa k lepšiemu výraznejšie neposunuli, pričom práve tento parameter je vážnou prekážkou zbližovania výkonnosti slovenského poľnohospodárstva najmä s Českom, Maďarskom a krajinami EÚ. Pretrvávajúce znižovanie hektárových výnosov a znižovanie stavov zvierat pri nepatrných zmenách úžitkovosti sa prejavilo v znížení hrubej poľnohospodárskej výroby v SR. Trend roztvárania cenových nožníc medzi vstupmi do poľnohospodárstva a výrobkami agrosektora je charakteristický pre všetky krajiny EÚ a CEFTA, pričom však Slovensko má z tohto hľadiska najhoršiu bilanciu. Tá je taká aj v sledovanom parametri poľnohospodárskej produkcie a pridanej hodnoty. Táto nelichotivá štatistika nie je typická pre všetky slovenské poľnohospodárske podniky. Dokonca mnohé z nich vedia lepšie hospodáriť vo svojich sťažených klimatických a pôdnych podmienkach ako farmy na juhu Slovenska. Napríklad jedno z najlepších družstiev u nás - Poľnohospodárske družstvo Chynorany - dosahuje priemernú ročnú dojivosť na kravu 7480 litrov. Družstevníci v Kočíne 6678 litrov, v Zavare je to dokonca 8160 litrov atď. Pritom celoslovenský priemer je 4101 a priemer krajín EÚ 5629 litrov na dojnicu a rok. Prečo to u nás niekde ide a na ďalších družstvách nie? Už asi neobstojí len argument, že niet peňazí, úvery sú drahé a pod. Je to aj v manažmentoch fariem, ich kontrole členmi družstiev a ochote preberať dobré skúsenosti od susedov. Andrej Pokojný |
|
||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||||
Webmaster: webmaster@maxo.sk Design: MAXO s.r.o. |