Požičiavajú si na výplaty

Komentuje Eleonóra Bujačková

Priemyselníci varujú: tuzemské podniky nemajú prakticky žiadne vlastné finančné zdroje. Táto situácia im znemožňuje účasť v otvorenej európskej konkurencii. Komerčné úvery sú v súčasnosti hlavným zdrojom financovania, ich cena je však taká vysoká, že podniky nie sú schopné pripraviť a prakticky uviesť do života aj tie dobré projekty, ktoré by mohli zabezpečiť im zodpovedajúcu výnosnosť. To všetko sa deje v situácii, keď kapitálový trh v Slovenskej republike neplní úlohu alternatívneho zdroja kapitálu, čo následne nastoľuje otázku, ako môžu slovenské podniky zvýšiť svoju výkonnosť, obstáť v konkurencii bez potrebných finančných zdrojov a podstatne prispieť k ekonomickému rastu. Predstavitelia priemyselných zväzov a združení už dlho varujú, že slovenské hospodárstvo je extrémne závislé od úverov. Tento stav je dôsledkom podkapitalizácie slovenských podnikov. Iba málo firiem získalo v rôznych privatizačných vlnách čerstvý kapitál. Pritom vo svete sa podniky zadlžujú iba z 20 až 25 percent v bankách a 5 - 7 percent potrebných prostriedkov čerpajú na kapitálovom trhu. Podľa expertov je katastrofálne, že pre mnohé podniky neznamená úver iba financovanie rozvojových programov, ale aj financovanie základných prevádzkových potrieb, ako sú napríklad mzdy. O to viac je potom mikrosféra citlivá na akýkoľvek výkyvy úrokových sadzieb. A tie sú vysoké a pre väčšinu podnikov fatálne.

Cena úveru okolo 20 percent podniky dusí - zhodujú sa podnikatelia, priemyselné zväzy, fondy aj ekonómi. Podľa niektorých pritom nemožno argumentovať, že po odpočte inflácie sa sadzby dostávajú na rovnakú úroveň ako v západnej Európe. Inflácia, teda index spotrebiteľských cien, nie je relevantným ukazovateľom, na výpočet je potrebné použiť index cien výrobcov. Ten je asi o sedem percentuálnych bodov nižší ako inflácia. Zástupcovia výrobnej sféry argumentujú, že vysoké sadzby ešte znásobujú problémy so zlými úvermi. Podniky nie sú schopné platiť vysoké úroky a navyše ešte vrátiť istinu. Po zistení, že daný úver nemožno splácať súčasne s investovaním do ďalšieho rozvoja, všetko sa podriaďuje splátkovému kalendáru a pokusom o reštrukturalizáciu dlhovej záťaže. Keď ani to nestačí, narastajú neuhradené záväzky voči štátu, neplatí sa dodávateľom, neskôr ani bankám, zamestnancom, majetok sa pomaly prelieva v duchu zásady „malá domov“. Vysoké úrokové sadzby zároveň priťahujú do bánk rizikové podnikateľské zámery. Jedine vysoko rizikový projekt môže priniesť vysokú mieru zisku, ktorý je potrebný na splatenie úveru.

Má teda zníženie sadzieb zmysel? Malým a stredným podnikom by to určite pomohlo. Podmienkou však je, aby tieto podniky boli perspektívne. Ďalšou je, aby podniky vôbec dokázali nižšie sadzby využiť. To si vyžaduje reštrukturalizáciu. Akcionári podnikov by museli začať efektívne vykonávať vlastnícke práva, ale v mnohých prípadoch by to znamenalo odovzdať kľúče od podniku veriteľom či rovno správcovi konkurznej podstaty.