Keď požiadavky prepúšťajú

Žiadať len takú prikrývku, na akú máme

Kolektívne zmluvy, ktoré v tomto čase pripravujú sociálni partneri, sú akýmsi „lakmusovým papierikom“ vzájomných vzťahov medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, ale aj hospodárskych pomerov v podnikoch a spoločnostiach. Nie je jednoduché udržať sociálny zmier, najmä ak rastú životné náklady. V súčasnosti sú v plnom prúde vyjednávania o dodatkoch ku kolektívnej zmluve v Chemosvite Svit, tohto najväčšieho výrobcu obalových fólií. Zmluvu na roky 1999 - 2001 uzavreli pre rokom, pri prvých rokovaniach nenašli spoločnú reč. Požiadavka odborárov je každý rok oveľa vyššia ako reálne možnosti, uviedol riaditeľ pre ľudské zdroje Ing. Stanislav Beťko. „Nebudeme môcť vyhovieť požiadavkám na 19-percentný rast miezd, lebo v súčasných ekonomických podmienkach firmy to nie je možné. V nákladoch bez odvodov by to predstavovalo takmer 60 mil. Sk. Neekonomické zvyšovanie miezd vedie k rapídnemu zníženiu zamestnanosti. Myslím si, že na to by mali pamätať aj odborári, zastupujúci zamestnancov a hľadať reálnejšie cesty na naplnenie mzdových príjmov.“ V zákone o štátnom rozpočte Slovenskej republiky sa vlani rátalo so 7-percentným rastom životných nákladov, v roku 2000 je to o čosi viac ako 7 %. V Chemosvite rátajú s 10-percentným rastom pri priemernej mzde 13-tisíc Sk. „Od roku 1989 do minulého roka sme dokázali vyrovnať reálne príjmy na úroveň spred desať rokov, myslím si, že je to veľmi dobrý dok v rámci slovenských firiem,“, tvrdí Stanislav Beťko.

Pavol Svetoň