Spor o guvernéra neutícha

Ani včerajšie vymenovanie Zdeňka Tůmu do funkcie guvernéra Českej národnej banky (ČNB) (ale aj viceguvernéra a dvoch členov Bankovej rady ČNB) prezidentom Václavom Havlom, neskončilo odpor politických špičiek ODS a ČSSD proti už predtým oznámenému, ale aj kritizovanému rozhodnutiu prezidenta. Vláda ČR sa pokúsi spochybniť vymenovanie na Ústavnom súde ČR, keď prišla s prekvapujúcim výkladom Ústavy ČR a zákona o ČNB. Podľa názoru vlády musí byť k prezidentovmu vymenovaniu pripojený podpis zástupcu vlády. Tento názor vlády včera podporila aj väčšina poslancov za ODS a ČSSD. Naproti tomu V. Havel s takýmto postupom zásadne nesúhlasí. Tento právny výklad je podľa neho navyše veľmi kontroverzný, pretože by spochybnil celé doterajšie fungovanie a činnosť centrálnej banky. Ani členovia ústavno-právneho výboru českého Senátu sa nestotožňujú s názorom vlády, avšak niektorí právnici - dokonca aj zo strán štvorkoalície - považujú celý spor za jeden z právne nedotiahnutých problémov českej legislatívy.

Rozhodnutie V. Havla o obsadení vedúcich postov v ČNB však predstavitelia vlády a českého parlamentu z radov ODS a ČSSD podrobili kritike ešte pred vymenovaním nového vedenia a vymenovanie Z. Tůmu podrobili kritike nielen pre jeho názory na výšku základných úrokových sadzieb a možnosť ich zvýšenia, ak to ekonomika bude potrebovať, ale aj pre jeho údajné spojenie s istými záujmovými skupinami (Patria Finance a jedna z jej dcérskych spoločností, ktoré Z. Tůma spoluzakladal).

Napätie medzi politickými špičkami a vedením ČNB, hlavne s jej guvernérom J. Tošovským, má dlhšiu tradíciu. Rad opatrení ČNB vyvolal totiž búrlivé ohlasy nielen na politickej scéne. Relatívne veľkú kritiku zožala ČNB za to, že pomerne benevolentne udelila vyše 50 licencií komerčným bankám, z ktorých neskôr vyše desať (väčšinou malých finančných ústavov) skrachovalo. V rámci ozdravného programu vložil štát do stabilizácie bankového sektora 225 mld. Kč. Rozhodnutie ČNB (v roku 1995) zvýšiť diskontnú sadzbu z 8,5 na 9,5 % a lombardnú sadzbu z 11,5 na 12,5 sa tiež nestretlo s pochopením. Rozšírenie fluktuačného pásma pre pohyb českej koruny z 0,5 na 7,5 % prišlo podľa politikov neskoro, lebo nezamedzilo ohrozeniu stability českej meny. Kritike sa nevyhla ČNB ani za svoju menovú politiku, ktorú v niektorých rokoch považovali politické špičky za príliš reštriktívnu. Vari najväčšej kritiky z radov ODS sa ČNB dostalo za tohtoročné uvalenie nútenej správy v Investičnej a Poštovej banke a jej následný predaj ČSOB.

Anton Legéň