Redukcia bez očakávaných pozitív

Slovenská superligová jeseň v zrkadle udalostí

„Domnievam sa, že redukcia počtu účastníkov našej superligovej futbalovej súťaže na 10 tímov nebola v podstate žiadnym prínosom. Až na fakt, že najlepšie tímy sa stretnú vo vzájomných dueloch štyrikrát, nepriniesla nič pozitívneho,“ tak sa po skončení prvej polovice najvyššej súťaže vyjadril tréner druhého tímu tabuľky Slovana Bratislava Stanislav Jarábek. S jeho názorom možno súhlasiť a pri ponechaní si otvorených zadných dvierok sa dá použiť aj výrok trénera jesenného majstra Interu Bratislava Jozefa Bubenka: „S hodnotením treba ešte počkať, o dva-tri roky môžeme analyzovať konštruktívnejšie a na základe skúseností rozhodnúť. Prikláňam sa k stabilite. Bolo by dobré hrať elitnú súťaž pár rokov s rovnakým počtom účastníkov, nie meniť každú sezónu."

Plané nádeje

Jedným z optimistických argumentov pri znižovaní počtu účastníkov zo 16 na 10 bolo, že sa kvalita skoncentruje do menšieho počtu tímov, ktorých výkonnosť tým logicky vzrastie. Žiaľ, táto téza sa nenaplnila, pretože neprišlo k posilňovaniu účastníkov superligy, naopak k ich oslabeniu. Veľa dobrých futbalistov odišlo do zahraničia, najmä blízkeho (Česko), a napríklad v Trnave či Košiciach nezostal zo solídnych kádrov pomaly kameň na kameni. Nečudo, že v televíznej relácii o našej najvyššej súťaži sa viacerí z trnavských priaznivcov vyjadrili v tom zmysle, že „súčasní hráči sú iba futbalovými učňami a potrvá najmenej dva-tri roky, kým sa z nich stanú zruční remeselníci“. Azda iba majstrovský Inter dokázal vyvážiť menšie straty rovnocennou náhradou a tak nečudo, že jasne dominoval a so 7-bodovým náskokom vyhral prvú polovicu.

Priveľké rozdiely

Redukciou počtu účastníkov sa mala súťaž nielen obohatiť o zápasy s puncom „veľkých“, ale aj kvalitatívne vyrovnať, čo sa pri pohľade na tabuľku jednoznačne nestalo. Inter vedie s náskokom pred Slovanom, ktorý zostal prakticky jeho jediným súperom v boji o titul, s odstupom nasleduje Ružomberok, a potom sú tí ostatní. Z nich ešte Trenčín mierne pokrivkáva a na jar ho čaká neľahká úloha v boji o záchranu. Mužstvo, ktoré v minulých rokoch patrilo k našej špičke, stratilo troch kľúčových hráčov (Valachovič, Fabuš, Hanko) a jeho výkonnosť to poznačilo až príliš - dôkaz toho, že na Slovensku nebehá toľko dobrých hráčov, ktorí by boli schopní okamžite zaplátať diery po odchádzajúcich. Na kupovanie kvalitných posíl niet finančných prostriedkov, kluby sú v súčasnej ekonomickej situácii vďačné i za to, keď im malé rozpočty pokryjú prevádzku.

Polovica menila

Nečudo, že v tejto nelichotivej situácii sa po sérii neúspešných výsledkov utiekajú k ceste ľahšieho odporu - výmene trénerov. Zmien bolo až-až aj v jesennej časti superligy: presne polovica tímov menila v jej priebehu mužov na lavičke. O názor na tento krok sme požiadali dlhoročného skúseného odborníka, v minulosti kormidelníka viacerých prvoligových klubov Milana Moravca.

„Odvolať trénera, keď nie sú výsledky, je to najjednoduchšie riešenie. Myslím si, že päť zmien v priebehu jesene je dosť, aj keď každý môže mať na to svoj názor. Pri zmene je vždy dôležitá osobnosť trénera, ktorý na post príde, ale aj dôvera v jeho schopnosti zo strany funkcionárov. Kým sa mu však podarí zladiť tím v úderný celok, žiada si to určitú ťinkubačnú dobuŤ a v spojitosti s tým aj trpezlivosť kompetentných. S nástupom nového lodivoda zvyčajne hráči ťvstúpia do sebaŤ, začnú pracovať aktívnejšie, o svojich kvalitách chcú presvedčiť tí, ktorí u predchádzajúceho trénera nepatrili do základnej zostavy. V tom je vari celé tajomstvo prípadného zlepšenia. Nie vždy to však musí vyjsť.“

Efektivita zmien

Pre ilustráciu možno uviesť, do akej miery priniesli trénerské zmeny efekt pre zainteresovaných. Ako prví - po 10. kole - sa k rošáde na lavičke odhodlali Žilina a Trnava. V Žiline odvolali duo J. Barmoš - M. Turianik v čase, keď bolo mužstvo na 5. mieste a na konte malo 12 bodov. S L. Jurkemikom získalo v ôsmich dueloch 8 bodov a kleslo o jednu priečku. V Trnave nastúpil za A. Jánoša na rozbehnutý vlak P. Zelenský. Prebral tím, sídliaci na 10. mieste so 6 bodmi, vytiahol ho na 7. stupienok a obohatil zisk o 14 bodov. 1. FC Košice siahol k výmene po 12. kole, keď bolo mužstvo na 8. mieste s 11 bodmi, zimuje na 5. priečke bohatšie o 10 bodov. Šéf realizačného tímu Ján Kozák (prvým trénerom sa stal E. Bogdanovský namiesto J. Valoviča) teda klub o čosi posunul vpred. Po 14. kole robili zmeny v Petržalke (za V. Weissa nastúpil D. Galis) a v Trenčíne (za A. Bokija asistent P. Jančovič, odborný poradca D. Radolský). Pod Galisovým vedením sa Patržalka vyšplhala z 10. miesta (11 bodov) o stupeň vyššie (18), ale pominuli akútne zostupové hrozby. V Trenčíne bola efektivita de facto nulová: z 9. miesta (12 bodov) klesla Ozeta Dukla na posledné desiate a získala jediný bod.

Trenčiansky úpadok signalizoval už začiatok sezóny, keď mužstvo vypadlo z Pohára UIC s lotyšským Dinaburgom Daugavpils, ktorý pred dvoma rokmi z rovnakej súťaže vyradilo. V stopách Trenčanov išli potom aj ďalšie slovenské kluby: Slovan Bratislava a 1. FC Košice sa rozlúčili s Pohárom UEFA, Inter Bratislava s tou istou súťažou po tom, ako sa nekvalifikoval do hlavnej súťaže Ligy majstrov. Na medzinárodnej scéne tradične zaznela pesnička, ktorej refrén už dôverne poznáme.

Ľubomír Dávid