Ruská čierna ekonomika

Rozprávka o daňovej snehulienke a tieňových škriatkoch

Pochvala ekonomiky krajiny od svetovej finančnej inštitúcie môže mať vždy len dvojaký účinok - buď sa rozmaznáva na vavrínoch, hoci to s ňou v danom momente aj tak ide dolu z kopca, alebo sa cíti ako po zauchu. Gerard Belanger, ktorý nedávno viedol misiu MMF v Moskve, nešetril pochvalou. Ruská ekonomika sa pri vysokých cenách ropy držala vynikajúco, a tak nie je potrebné reštrukturalizovať dlh Parížskemu klubu, znelo jeho resumé. Rusko sa však, ako sme už pred časom spomínali, nemôže spoliehať na tancujúce ceny ropy. Pri ich poklese už v minulosti dostalo slabý infarkt svojej ekonomiky (koniec 80. rokov) či kolaps rozpočtovej krízy (1998). A ako sa ukazuje, pri terajšej vysokej cene nedokáže vyhriať príbytky obyvateľstva. Ocenenie MMF tak len zákerne vyhrýzlo do budúcoročného rozpočtu dieru za 6 mld. USD: 3 mld. USD tvorí nereštrukturalizovaný dlh Parížskemu klubu, 1,8 mld. USD sa tým tiež nezíska z MMF a počítalo sa aj s prítokom zo SB za 1,2 mld. USD, ktoré zmenia smer.

Radu, ktorú krajina dostala, pozná už naspamäť: Tlačiť na priezračnejší a efektívnejší boj s „daňovými neplatičmi“. Toto slovné spojenie sa stalo v Rusku nadávkou. Hon na dlžníkov (asi dve tretiny z obyvateľstva, ktoré má podávať daňové priznanie, tak nerobí) však naopak vytvoril aj skupinu priaznivcov tieňovej ekonomiky, čo blokuje efektivitu útoku na jej odstránenie. Žiť v tieni je totiž pre mnohých kompromisom: dohoda s vymáhačmi daní šetrí financie na prípadné pokuty.

Tieňová ekonomika podľa Štátneho štatistického úradu RF dosahuje približne 23,2 % HDP, aj keď podľa mnohých sú tieto čísla prehnane optimistické. Ako tvrdí námestník šéfa Oddelenia pre boj s ekonomickou zločinnosťou Ministerstva vnútra RF V. Makarov pre Kommersant Daily, len obrat s narkotikami dosahuje 2 mld. USD ročne. Rovnako je na tom aj nelegálny obchod so zbraňami a rovnaký balík dosahujú aj príjmy z prostitúcie, čo je spolu okolo 6 mld. USD. „To sú len kriminálne činy. Pokiaľ ide aj o ekonomické, tieňová ekonomika sa na HDP podieľa 30 až 40 %,“ tvrdí Makarov.

Je pravdou, že podľa štatistík sa za posledné desaťročie odplavilo za hranice 120 až 150 mld. USD (podľa niektorých údajov dokonca 300 mld. USD). Len do roku 1999 sa ročne vždy akosi pozabudlo za hranicami 25 mld. USD z nezákonných exportno-importných kontraktov. Cestu domov si v uplynulom roku z rovnakého dôvodu nenašlo 16,5 mld. USD a len za prvý polrok tohto roka takýmto spôsobom utieklo z Ruska už do 15 mld. USD. Čo je horšie, do konca roka suma, ktorú si tam ešte súkromné osoby uložia, bude predstavovať ďalších 10 mld. USD. Neoficiálne odhady s týmto optimizmom vonkoncom nesúhlasia.

Daňová polícia však skôr naberá byrokratické kilečká, ako dosahuje atletické výkony. Všetky orgány ochrany práva totiž odhalili 216,1 tisíca porušení práva, z ktorých na orgány MV pripadá 88 % prípadov a na daňovú políciu „až“ 6,9 % (teda 15 107 prípadov). V kriminálnych zločinoch bol tento pomer rovnako badateľný: 64,8 % k 9,1 %. Dokonca aj Federálna služba bezpečnosti je v tomto aktívnejšia a podarilo sa jej za prvý polrok tohto roka odhaliť 95 ekonomických zločinov.

Z ruskej daňovej polície je teda zatiaľ len daňová snehulienka, ktorá svojou (ne)efektivitou urobila z neplatičov svojich tieňových trpaslíkov. Bude sa jej však dariť dovtedy, kým vláde daňová korupcia prekážať nebude. Resp., kým pár vytypovaných silných daňových poplatníkov túto neefektivitu svojimi odvodmi zakamufluje.

Slávka Blazseková