Klimatický cynizmus

Neúspech haagskej konferencie o klimatických zmenách je vážnym dôvodom na znepokojenie. Osud planéty nemôže byť ľahostajný nikomu z nás a skutočnosť, že ekonomické záujmy najrozvinutejších krajín zabránili dosiahnutiu kompromisu, zaváňa cynizmom.

Lebo človek sám seba môže presvedčiť: áno, vývoj v rámci americkej hegemónie a v podmienkach globalizácie je tým najmenším zlom, ktoré nás môže postihnúť. Aj keď je jasné, že hlas menších a chudobnejších v tomto systéme počuť omnoho slabšie, predsa demokracia a voľný trh majú viaceré výhody. Okrem toho nás história učí, že hegemónov sa zrejme nikdy nezbavíme a navyše výraznejšie mocenské posuny na globálnej úrovni by sa sotva obišli bez vojen.

Je to však naozaj to najmenšie zlo, ak svetový líder hazarduje s osudom planéty len preto, že by zníženie emisií škodlivých plynov, ku ktorému sa, mimochodom, zaviazal, trochu poškodilo záujmy jeho ekonomiky? Ak tomu dobre rozumiem: Hlavne, že sa točia peniaze a našich vnukov nech to aj zaplaví, odfúka, nech im slnko zničí úrodu, a čo je viem čo všetko ešte nie. Je toto správne rozmýšľanie? Sú to naozaj hodnoty, s ktorými je hodné identifikovať sa a bojovať za ne? Alebo je to len ďalšie nevyhnutné zlo, ku ktorému sa musíme prispôsobiť?

Je tu pravda argument, že príčiny súčasného otepľovania našej planéty nie sú ešte vedecky dokázané a to môže byť výsledkom meteorologických cyklov. Potom sa však nastoľuje otázka: Prečo sa mrhá prostriedkami a energiou na organizáciu takýchto konferencií, keď sú na svete problémy ako negramotnosť, aids, nedostatok pitnej vody, priepasť medzi chudobnými a bohatými...

Rastislav Boldocký