Čaká nás výrazný rast cien tovarov a služieb

Zdraženie sa prejaví v ekonomike firiem

Návrhy sú jasné: rast cien plynu pre veľkoodberateľov o 30 %, pre maloodberateľov o 15 % a domácnosti o 25 %. Elektrina by mala vzrásť o 20 % pre domácnosti a pre podnikateľov o 5 alebo o 10 %. Pri elektrine je jasný aj termín úpravy cien, ktorým je január 2001, o plyne rozhodovala vláda iba včera. SPP žiada od 1. decembra, no tripartita a vláda je za 1. január 2001. Aj napriek týmto úvahám je isté to, že tieto úpravy zasiahnu výrazne naše peňaženky ako občanov i ekonomiku firiem, ktorá sa spätne po druhý raz, prejaví v peňaženkách konečných spotrebiteľov. Od budúceho roka teda občania SR musia očakávať rapídne zvýšenie cien konečných výrobkov a služieb. Jasne na to poukázali aj predstavitelia podnikovej sféry - členovia Hospodárskeho klubu (NEF), ktorých sme oslovili na túto tému. Mnohí podnikatelia veľkoodberatelia tvrdia, že ich to konkurenčne zlikviduje, pretože takéto neúmerné cenové skoky, pochopiteľne, adekvátne zvýšia aj cenu ich výrobkov. Patrí medzi nich aj generálny riaditeľ Podbrezovských železiarní Vladimír Soták: „Je to veľký skok, pocíti ho každý. Negatívne sa to prejaví na hospodárskom výsledku, ale aj na výrobku, ktorý značným zvýšením ceny podstatne stráca schopnosť konkurencie najmä na zahraničných trhoch, na ktoré sú mnohí podnikatelia doslova odkázaní. Mesačne platíme za elektrinu asi 25 mil. Sk, takže dosah bude nemalý.“ Je tu však otázka, kde sa tieto dôsledky prejavia, pretože nemožno zastaviť rozvoj firiem. Vynárajú sa aj otázky mzdové i problémy sociálneho zmieru v regiónoch. „Nie je najšťastnejšie riešenie, aby fabriky doplácali na ceny viac než občania. Občania si totiž musia odpovedať aj na otázku, čo je lepšie, či radšej zaplatia aj podstatne vyššiu cenu za energiu alebo či má fabrika skrachovať. Je predsa nelogické, aby sme u nás likvidovali fabriky a zvyšovali nezamestnanosť a spoliehali sa len na sociálnu sieť, ktorá neviem z čoho bude pri státisícoch nezamestnaných dlhodobo dotovaná. Takže som plne za to, aby sa cena energie adekvátne zvýšila aj pre občanov. Sociálne zľavy pri spotrebe energií skôr či neskôr skrachujú,“ hovorí Vladimír Soták. „Plánovaných 30 % sa mi zdá veľmi veľký nárast,“ súhlasí predseda predstavenstva a riaditeľ a. s. Pastorkalt Nové Zámky Ing. Peter Višňovský. „Presné dôsledky tohto kroku ešte nemáme vypočítané, avšak už teraz viem, že o ďalšej racionalizácii u nás už nemôžeme hovoriť, máme totiž to najracionálnejšie plynové kúrenie, aké existuje - výhrevné teleso zvrchu tlačí dole teplo riadené počítačom. Tam už nie je čo usporiť.“

„Slovenský trh už asi nie je schopný prijať vyššie ceny, takže celkom isto to bude mať za následok zhoršenie predajnosti všetkých tlačovín na slovenskom trhu a zrejme aj predĺženie reťazca neplatičov,“ predvída generálny riaditeľ a. s. Slovenská grafia Bratislava Ing. Ivan Kováčik: „V našom odvetví je konkurencia pomerne veľká, a nie je to len konkurencia na slovenskom trhu, ale aj v okolitých štátoch. Preto každé takéto zvyšovanie cien komplikuje život.“ Katarína Štefankovičová, majiteľka čistiarne a práčovní Kalea Bratislava je vo svojom odbore priamo odkázaná na ceny energie a vody: „Čiže ceny za naše služby sa budú musieť rapídne zvýšiť. A pritom už aj dnes sú ceny čistenia pre bežného obyvateľa neúnosné. Je to vidieť aj na rapídne klesajúcich tržbách.“

Ľubomír Lopatka, generálny riaditeľ AssiDomän Štúrovo, a. s., nie je zvýšením cien plynu prekvapený: „Sme pripravení, lebo sledujeme rast cien ropných produktov na svetových trhoch, od ktorých sa odvíjajú ceny plynu. Hoci sme rátali s 10-percentným rastom cien plynu, po zverejnení informácií o vyššom percente zvýšenia sme okamžite začali robiť prepočty dosahov na hospodárenie našej spoločnosti. V prípade 30-percentného zvýšenia cien plynu to bude znamenať rast nákladov o 16 mil. Sk, v prípade 45-percentného zvýšenia až 20 mil. Sk. Pre nás plyn predstavuje nie jediný zdroj paliva, ale významný a navyše najekologickejší, takže zo zvýšenia cien sa netešíme. Na druhej strane však postoj plynárov chápeme, veď cena plynu je u nás skutočne nižšia ako v okolitých krajinách. Vyhlásenia zástupcov niektorých podnikov, že po zvýšení cien plynu prestanú byť konkurencieschopní a budú prepúšťať, vnímame ako ich snahu o určité vydieranie či snahu s vládou ťkupčiťŤ. Keby boli hľadali vnútorné rezervy včas, nemuseli by sa báť straty konkurencieschopnosti. Tá by totiž nemala stáť na tom, že sú v cenách plynu zvýhodňovaní.“

„Utlmenie vstupov nepripadá do úvahy. Keďže energetická náročnosť pri výrobe cementu je vysoká, budeme musieť zvýšiť ceny výrobkov. Iné riešenia nemáme,“ hovorí predseda predstavenstva Cementáreň Turňa, a. s., Martin Gajdoš.

(viš, rab, jk, zk)