Zdravé banky, zdravé podniky

Výdavky negatívne ovplyvňujú niektoré reformné procesy

Október a november priniesli nielen diskusie o návrhu zákona o štátnom rozpočte na budúci rok, ale aj výroky ratingových agentúr Standard and Poor´s a Mody´s o zmene výhľadu SR na pozitívny. Keďže návrh zákona o rozpočte priniesol celý rad noviniek, požiadali sme ministerku financií Brigitu Schmögnerovú nielen o pohľad na návrh rozpočtu, jeho riziká a východiská, ale aj na privatizáciu bánk a presun tzv. klasifikovaných pohľadávok do Slovenskej konsolidačnej, a. s. a Konsolidačnej banky, a. s.

Príprava a schvaľovanie štátneho rozpočtu vždy budí pozornosť odbornej, ale aj laickej verejnosti. V tomto roku, zdá sa, je však intenzívnejšia ako po iné roky.

- V návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok sú niektoré veľmi závažné štruktúrne zmeny, z ktorých vyplýva, že jeho schodok je približne dvojnásobkom tohtoročného deficitu. Keď však porovnávame schodky verejných rozpočtov v tomto a budúcom roku, predpokladaný nárast je podstatne menší. V tomto roku by sa schodok verejného rozpočtu mal pohybovať na úrovni 3,3 – 3,6 % z HDP, v navrhovanom je to 3,94 % z HDP. Rozdiel je v tom, že do návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok sme integrovali niektoré schodky z ostatných zložiek verejných financií. V budúcom roku sa totiž budú rušiť štátne fondy, avšak ich rozpočty, a teda aj schodky sa budú integrovať do štátneho rozpočtu. Ďalej sú to prostriedky, ktoré sme v tomto roku alokovali z privatizácie a ktoré zvyšovali schodok verejného rozpočtu, v budúcom roku sa nepoužijú z privatizácie, ale z rozpočtu. Ďalším dôvodom tu deficitu štátneho rozpočtu pri relatívne malom raste deficitu verejných financií je vyšší transfer prostriedkov zo štátneho rozpočtu do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Tým automaticky klesnú deficity týchto inštitúcií.

Na negatívny vývoj štátnych a verejných financií upozornila aj Európska komisia vo svojom nedávno zverejnenom hodnotení SR.

- V návrhu rozpočtu na rok 2001 sa kumulujú negatívne fiskálne dosahy rôznych opatrení vlády. Na príjmovej strane štátneho rozpočtu je to výpadok príjmov asi 8 mld. Sk z tohto roku končiacej dovoznej prirážky. Vo veľmi krátkom čase sme podstatne znížili

daňové zaťaženie

príjmov fyzických a právnických osôb (zo 40 na 29 %), čo sa podľa nášho odhadu prejaví znížením budúcoročných príjmov v rozsahu 7 – 11 mld. Sk. Okrem toho sme prijali aj niektoré ďalšie novely zákonov, napríklad o rezervách a oprávkach. Odhadujeme, že uvedené opatrenia sa prejavia znížením rozpočtu štátu asi na úrovni 21 – 22 mld. Sk. Aj na výdavkovej strane rozpočtu sa negatívne podpísali niektoré nevyhnutné opatrenia vlády. Najvýznamnejší fiskálny dosah predstavujú výdavky na reštrukturalizáciu bankového sektora v objeme 9,8 mld. Sk. Potom sú to náklady spojené s urýchľovaním prístupového procesu SR do Európskej únie a NATO, ako aj príprava reformy verejnej správy. Výdavková stránka rozpočtu je negatívne ovplyvňovaná aj tým, že niektoré reformné procesy predsa len neprebehli tak rýchlo, ako by mali a neprimerane odčerpávajú zdroje. Mám na mysli reformu zdravotníctva, školstva a čiastočne aj sociálnu sféru.

Vytvára návrh rozpočtu na budúci rok priestor na tzv. rozvojové zámery?

- Tých, ktorí v rozvojových zámeroch vidia konkrétne výdavky, napríklad do infraštruktúry, treba upozorniť na plánované výdavky napríklad na rozvoj bývania, výstavbu diaľnic a pod. Avšak za najdôležitejší rozvojový zámer, do ktorého by sa mali alokovať najväčšie zdroje, je nepochybne vytváranie vhodného podnikateľského prostredia. A to sa práve dá vyčísliť znížením príjmov štátu z daní z príjmov právnických osôb, ako aj výdavkami na finančnú reštrukturalizáciu.

Vráťme sa však ešte k štrukturálnym zmenám.

- Zásadnou zmenou, ktorú v budúcoročnom rozpočte začíname po prvý raz uplatňovať, je, že v zákone o štátnom rozpočte sa nebude schvaľovať iba schodok štátneho rozpočtu, ale aj deficit verejného rozpočtu. Novelizáciou zákona o rozpočtových pravidlách chceme dosiahnuť,

aby sa schodok

verejného rozpočtu nemohol počas roka prekročiť. V zákone o rozpočtových pravidlách sa aj novým spôsobom upravuje povinnosť jednotlivých zložiek verejných financií predkladať svoje rozpočty na ministerstvo financií tak, aby sa už v budúcom roku do Národnej rady SR predkladal úplný verejný rozpočet. Tentoraz sme to riešili tak, že do NR SR posielame ako dodatok informáciu o rozpočte ostatných zložiek verejných financií na rok 2001. Ďalšou zásadnou zmenou je tzv. programové rozpočtovanie, aj keď ešte iba v obmedzenom rozsahu. Zdôrazňujem to preto, že práve tento nový inštitút umožní integrovať štátne fondy do jednotlivých rozpočtových kapitol, kde si budú môcť vytvoriť programy na dosahovanie niektorých zámerov, ktoré sa realizovali prostredníctvom štátnych fondov. Tento inštitút zároveň umožní, aby sa prostriedky alokované do jednotlivých programov mohli prenášať z jedného roka do druhého. Ďalšou novinkou je použitie funkčnej klasifikácie, čím sa dostávame na medzinárodný štandard, ktorý nám umožní porovnávať jednotlivé skupiny výdavkov u nás a v zahraničí. Doteraz sa totiž často porovnávalo s neporovnateľným.

Pamätá sa v rozpočte aj na riešenie vážnych celospoločenských problémov?

- Jednou z priorít vlády je riešenie vysokej nezamestnanosti, k čomu rozpočet prispieva vo viacerých smeroch. Hovorili sme už o vytváraní priaznivého podnikateľského prostredia. Ďalej sú to konkrétne programy, na ktoré sa alokujú

finančné zdroje.

Je to nielen výstavba diaľnic a bytov, ktorá priamo vytvára nové pracovné príležitosti, ale aj dva nové programy financované priamo z rozpočtových prostriedkov, a to zamestnávanie nových absolventov škôl a dlhodobo nezamestnaných. Aj v budúcom roku predpokladáme, že časť zdrojov zo sociálnych dávok sa použije na tzv. verejnoprospešné práce. V budúcoročnom rozpočte zvyšujeme časť na tzv. garančný fond, ktorý sa zatiaľ málo využíva. Z fondu sa budú vyplácať mzdy zamestnancom subjektov, ktoré sa dostali do konkurzu a nie sú schopné mzdy vyplatiť. Popri zvýšených transferoch prostriedkov do Sociálnej a zdravotných poisťovní sa bude pokračovať v procese oddlžovania zdravotníctva a železníc. Bude však tvrdo podmieňovaný dodržiavaním harmonogramu transformačných krokov. Rozpočtom tak vytvárame tlak na urýchlenie niektorých reforiem.

Často sa stretávame s kritikou východísk štátneho rozpočtu.

- Treba brať do úvahy, že je to určitý odhad, predikcia. Rast hrubého domáceho produktu viaceré inštitúcie odhadovali dokonca vyššie ako ministerstvo financií. Napríklad Medzinárodný menový fond odhaduje rast HDP v roku 2001 na 3,8 %. Doterajší vývoj inflácie vytvára reálny predpoklad, samozrejme, ak nedôjde k nepredvídateľným okolnostiam, že jej miera bude v predikovanom intervale. Najväčší otáznik je, či sa nám podarí znižovať nezamestnanosť tak, ako predpokladáme. Posledný vývoj je pomerne priaznivý, pozitívne sa vyvíja priemyselná a stavebná výroba. Aj preto je reálne predpokladať, že miera nezamestnanosti by sa v budúcom roku mohla dostať na predikovanú úroveň. Vývoj verejného rozpočtu bude závisieť aj od toho, či sa podarí zlepšovať

výber odvodov

do Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní. Prostriedky získané privatizáciou sa v budúcom roku dominantne použijú na riešenie zadlženosti FNM a štátu. Na tzv. rozvojové projekty sa v tejto chvíli predpokladá použiť asi 1,2 mld. Sk, avšak iba za predpokladu, že sa tým nezvýši schodok verejných financií.

Nemenej často sa zdôrazňujú riziká budúcoročného štátneho rozpočtu.

- Najväčšie riziká sa týkajú sociálnej sféry. Aj v tomto roku sme predpokladali, že výdavky v sociálnej sfére budú nižšie. Príčin ich rastu je niekoľko. Prvou je vyššia miera nezamestnanosti. Druhou sú zmeny v sociálnych zákonoch. Zákonodarca predpokladal zníženie výdavkov napríklad na dávky sociálnej pomoci. Skutočnosť bola opačná, tieto druhy dávok sa výrazne zvýšili až o 4 mld. Sk. Druhým rizikom, potvrdzuje to aj tohtoročná skúsenosť, sú neuhradené faktúry cez krajské úrady. To dokazuje, že reforma v školstve, do ktorého ide najviac prostriedkov z kapitoly krajských úradov, prebieha pomalšie, čo sa premietlo do zvýšených výdavkov. Treba však pripustiť, že výdavky kapitol krajských úradov na školstvo sú poddimenzované.

V budúcom roku sa však zvýši štátny dlh.

- Štátna dlhová služba (úhrada úrokov) bude asi na úrovni 23 mld. Sk plus 9,8 mld. Sk na dlh, ktorý súvisí s reštrukturalizáciou bánk. Myslím si, že je to značne

vysoké číslo.

A práve preto je dôležité, aby sme ďalšie zdroje, ktoré získame privatizáciou, skutočne použili predovšetkým na zníženie štátneho dlhu. Argument, že zadlženosť štátu nie je percentuálne až taká veľká, je síce pravdivý, avšak z hľadiska vysokej dlhovej služby musí byť naším prvoradým záujmom znižovať ju. To však možno iba zdrojmi z privatizácie alebo prebytkovým rozpočtovým hospodárením.

Nemáte obavy z „opravy“ rozpočtu v parlamente?

- Prvým pozitívnym krokom bolo, že vláda až na dvoch svojich členov schválila rozpočet. Druhým je dohoda na koaličnej rade o tom, že koalícia podporí tento návrh rozpočtu a prípadné zmeny sa budú týkať iba presunov prostriedkov medzi jednotlivými kapitolami rozpočtu. Dôležité je zachovať rozpočtový deficit na vládou schválenej úrovni. Tretím a veľmi dôležitým krokom bude, ak sa nám podarí schváliť sprievodné zákony tak, ako to predpokladáme v štátnom rozpočte. Uviedla by som zákon o rozpočtových pravidlách, zákony o sociálnej pomoci, o Sociálnej poisťovni a zákon o doplnkovej dôchodkovej poisťovni. Cez prvé čítanie NR SR prešiel zákon o stavebnom sporení a zdravotných poisťovniach. Čaká nás ešte prerokovanie zákona o dani z príjmov. Znepokojujú ma poslanecké

návrhy zákonov,

ktoré zvyšujú výdavky štátneho rozpočtu nad rámec rozpočtu.

Prekvapilo vás rozhodnutie ratingových agentúr zlepšiť výhľad SR?

- Očakávala som to, prekvapila ma však rýchlosť, s akou to urobili. Dôvody, pre ktoré to agentúry zvýšili, sú v podstate totožné, konsolidácia verejných financií, bežného účtu platobnej bilancie, výrazný pokrok v reštrukturalizácii bankového a podnikového sektora. V neposlednom rade je to aj zlepšenie legislatívneho prostredia, mám na mysli napríklad zákon o konkurze a vyrovnaní. Agentúry upozornili aj na riziká, z ktorých najväčšie vidia v politickej nestabilite.

Nik síce nespochybnil rozhodnutie agentúr, avšak vyskytli sa názory o načasovaní oznámenia, tesne pred referendom.

- Dohady o tom, že to bolo načasované, sú vykonštruované. Neviem si predstaviť, aby ktokoľvek bol schopný kúpiť ratingovú agentúru, čo a kedy má publikovať. Napokon, jedna z ratingových agentúr explicitne uviedla, že výhľad zlepšuje bez ohľadu na výsledky referenda. Jednoducho, pozitívne hodnotila dosiahnuté úspechy. Nechcem tým však povedať, že hodnotenia neodrážajú konkrétnu politickú situáciu. Od vývoja politickej situácie, od politickej stability alebo nestability bude závisieť aj pokračovanie nastúpeného trendu, ktorý už priniesol určité výsledky. Dokonca musím uviesť, že jedna z ratingových agentúr uviedla určité znepokojenie z výsledkov budúcich volieb. Veľmi jednoznačné to potvrdzuje, kde sa vidí záruka pozitívneho hospodárskeho vývoja. Zmena pohľadu ratingových agentúr na SR sa, samozrejme, hneď odrazila na posilňovaní sa slovenskej

koruny oproti euru

a odráža sa aj na znižovaní tzv. rizikových marží, ktoré sú dôležité pri získavaní úverových zdrojov v zahraničí.

Reštrukturalizácia vybraných bánk priniesla aj niektoré otázniky, najmä presun niektorých pohľadávok do Slovenskej konsolidačnej, a. s.

- O presunoch klasifikovaných pohľadávok zo Všeobecnej úverovej banky, Slovenskej sporiteľne a z Investičnej a rozvojovej banky do Slovenskej konsolidačnej a Konsolidačnej banky sa nepochybne bude hovoriť ešte dlho. Treba si však uvedomiť, že zámerom tejto operácie bolo zníženie podielu klasifikovaných úverov na úverovom portfóliu v týchto bankách s cieľom pripraviť ich na privatizačný proces. Štát k tomuto finančne veľmi náročnému kroku (presunuli sme pohľadávky v objeme 108 mld. Sk) pristúpil zámerne. Na druhej strane je veľkým nepochopením celého procesu, ak sa niekto nazdáva, že podnik, ktorému sa „podarilo“ presunúť svoj úver do niektorých z týchto dvoch inštitúcií, nebude musieť splácať svoje záväzky. Skôr naopak. Špecializovaná agentúra totiž nebude robiť nič iné, len sa snažiť vymáhať svoje pohľadávky.

Nezdržal sa proces privatizácie uvedených bánk?

- Myslím, že tento proces, ktorý je odborne veľmi dobre riadený, prebieha presne podľa harmonogramu. Samozrejme, je to súťaž, ale predpokladáme, že do konca tohto roka bude známy budúci investor do Slovenskej sporiteľne a začiatkom januára už bude podpísaná zmluva.

Záujem o privatizáciu IRB nie je zrejme taký, ako sa očakával.

- V tejto chvíli sú dvaja záujemcovia o vstup do IRB. Verejnosť je informovaná, že sme predĺžili termín odovzdania definitívnych ponúk.

Nebude reštrukturalizácia príliš drahá?

- Je zrejmé, že príjmy z privatizácie reštrukturalizovaných bánk budú oveľa nižšie ako náklady na ich reštrukturalizáciu. Ak by sa bol

bankový sektor

ozdravil v roku 1994, ako bolo naplánované, náklady na reštrukturalizáciu by boli asi o dve tretiny nižšie ako súčasné. Tento proces bol však nevyhnutný aj preto, že zdravý bankový sektor je základným predpokladom na ozdravenie podnikovej sféry. Aj preto potrebujeme nájsť takého strategického investora, ktorý prinesie nielen potrebné know-how, ale aj nový kapitál. A to všetko chce čas.

Anton Legéň