Odbúraný limit štátnych záruk?

Vláda si umelo vytvára priestor na podporu podnikovej sféry

V I. až III. štvrťroku 2000 sa realizovali štátne záruky za podnikateľské subjekty vo výške 1,29 mld. Sk. Hoci tieto výdavky štátneho rozpočtu sa musia na základe uzatvorených zmlúv od podnikateľských subjektov vrátiť (keďže ide o podniky, ktoré nevládzu plniť svoje záväzky, je otázne kedy, vari iba pri privatizácii, ak ich kupujúci bude akceptovať), predsa len sú výdavkom, ktorý zvyšuje rizikovosť štátneho rozpočtu. Preto aj vzhľadom na napätie pripravovaného rozpočtu na rok 2001 je podivuhodné, že vláda chce zmeniť limit prijatých záruk. Tento sa v návrhu rozpočtu na rok 2001 neúmerne zvyšuje, na čo napokon upozorňuje aj Najvyšší kontrolný úrad. Na rok 2000 bol limit stanovený nasledujúco: „... výška splátok úverov so štátnou zárukou v roku 2000 a novoposkytnutých štátnych záruk za bankové úvery v roku 2000 nepresiahne 38 % rozpočtovaných príjmov.“ Na budúci rok vláda navrhuje nasledujúce znenie limitu štátnych záruk: „Súhrn novoposkytnutých štátnych záruk... nepresiahne 20 % rozpočtovaných príjmov.“

Z návrhu zákona teda oproti tomuto roku bol vyňatý súhrn splátok úverov v danom roku, ktorý na rok 2001 predstavuje 140,8 mld. Sk (z toho 115 mld. Sk sú splátky úverov na reštrukturalizáciu bánk a 25,7 mld. Sk splatnosť garancií). Ak pripočítame túto sumu k 20 % rozpočtovaných príjmov, dostaneme 176,6 mld. Sk, ktorá je porovnateľná s celkovými príjmami štátneho rozpočtu (179,2 mld. Sk). Ak by sme aj abstrahovali od reštrukturalizácie bánk, výška možných záruk by takým spôsobom dosiahla v roku 51,5 mld. Sk, a to je takisto veľa.

Predpokladáme, že zo strany vlády nejde o zábudlivosť, ale o zámer motivovaný zmäkčovaním podmienok na prijímanie štátnych záruk. Tento nástroj je totiž výrazným impulzom na oživenie podnikateľskej sféry, ktorý vláda nevyhnutne potrebuje, ak namiesto tohtoročného reálneho rastu HDP o 1,9 až 2 % počíta na budúci rok s 3,2 %. Vláda však takýmto návrhom limitu pre štátne záruky ide proti vlastným deklarovaným zámerom, ktorým je sprísňovanie kritérií na ich poskytovanie (uznesenie vlády č. 90/1999, tzv. balíček opatrení, bod č. 32). Nič na tom nemení ani vytvorenie Úverového a záručného výboru, ktorý skúma žiadosti o poskytovanie štátnych záruk. Na tento rok bol stanovený limit záruk vo výške 38 % rozpočtovaných príjmov (nad rámec bežných 20 %) preto, lebo z hľadiska splatných garancií (29,3 mld. Sk) mal byť rekordný. Na začiatku roku sa očakávalo, že štát by mohol realizovať viac ako v rozpočte predpokladaných 10,5 mld. Sk. Napokon, ako uvádzame v úvode, podľa správy o plnení štátneho rozpočtu za tri štvrťroky 2000 sa realizovali záruky len za 1,2 mld. Sk.

Peter Višváder