Vcelku dobrý nevýsledok

Ruská federácia verzus zvyšok krajín OBSE

„Viedenské zasadanie Ministerskej rady Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu prinieslo vcelku dobrý výsledok,“ uviedla v utorok na záver stretnutia terajšia predsedníčka OBSE a rakúska šéfka diplomacie Benita Ferrerová-Waldnerová. Je logické, že hostitelia takéhoto náročného podujatia, ktoré združilo väčšinu ministrov zahraničných vecí z teraz už 55 členských krajín OBSE, chcú, aby bolo podujatie úspešné. Zorganizovať neúspech je naozaj neúspech... O viedenskom summite OBSE sa síce nedá hovoriť ako o totálnom fiasku, lebo - opäť citát Ferrerovej-Waldnerovej - „napriek určitým sklamaniam sa odviedol dobrý kus práce“.

Už dopredu bolo známe stanovisko rakúskeho predsedníctva OBSE, podľa ktorého hlavnými témami dvojdňovej viedenskej konferencie mali byť balkánske krajiny, napätie v strednej Ázii, kaukazskej oblasti a štátoch bývalého Sovietskeho zväzu, okrem toho diskusie o sporných hraniciach, obchode s bielym mäsom, právach detí v ozbrojených konfliktoch, šírení menších zbraní, rozrastaní vplyvu islamského fundamentalizmu a obchode s drogami. To boli a sú témy na riešenie. Nepredpokladalo sa - a na konferencii sa to aj dokázalo -, že všetky tieto témy sa úspešne zvládnu. V poradí už ôsma ministerská konferencia sa totiž skončila bez prijatia spoločnej záverečnej deklarácie, ako to býva zvykom.

Dôvod je známy. S textom záverečnej deklarácie totiž musia súhlasiť a odhlasovať ho všetky členské krajiny OBSE. Ináč sa deklarácia neprijme. A stalo sa, že proti všetkým tohtoročným áno bolo jedno nie. Ruská delegácia odmietla akceptovať rakúsky návrh textu finálnej deklarácie. Kameňom úrazu je situácia v Čečensku, Gruzínsku a Moldavsku. Tradičné sféry ruského vplyvu. Kým v Čečensku sa situácia rieši tvrdo po vojensky, v Gruzínsku a Moldavsku, kde existujú separatistické oblasti (Abcházsko, respektíve Podnestersko), sú tiež prítomní ruskí vojaci a hoci nepôsobia aktívne, sú silným politickým nátlakovým nástrojom. Darmo sa Ferrerová-Waldnerová sťažuje, že odsun ruských vojsk z takzvanej Podnesterskej republiky v Moldavsku je pomalý... Vplyv Moskvy na Abcházsko je dávno známy. A z hľadiska Moskvy asi aj potrebný. Najmä, keď Gruzínsko (ktoré si tento bod do programu doslova vynútilo) vážne koketuje s myšlienkou zaradenia sa do NATO. A ďalší nevyriešený a neriešený stredoázijský konflikt - Náhorný Karabach (spor medzi Arménskom a Azerbajdžanom, kde nenastal žiadny viditeľný pokrok) - je v kontexte bohatých kaspických ropných nálezísk a snahách obísť budúcimi ropovodmi Ruskú federáciu - tiež veľmi dôležitý. A ruská delegácia na rozdiel od všetkých ostatných štátov tiež nesúhlasila ani s dokumentom o ochrane detí vo vojnou postihnutých regiónoch. Podpis tejto dohody by Rusom veľmi zaväzoval ruky a nútil ich k zodpovednosti. Veď len koľko sirôt a vojnou traumatizovaných deciek je v Čečensku... Na druhej strane, väčšina európskych krajín nezažíva „na vlastnej koži“ ozbrojený konflikt, a preto sa reči o humanizme, ľudských právach a vojne ľahko vypúšťajú z úst. A nakoniec, Rusi dobre vedia, že vlani na summite OBSE v Istanbule Boris Jeľcin toho nasľuboval až-až, čo dovoľovalo OBSE často kritizovať kroky

Našťastie však aspoň ďalší problémový európsky región zabezpečil ministrom na konferencii OBSE radosť. Stalo sa tak po tom, čo nový juhoslovanský prezident Vojislav Koštunica podpísal tri základné dokumenty organizácie, čím sa jeho krajina po ôsmich rokoch opäť zaradila do OBSE, čím táto organizácia už nemá „biele miesta“ na mape Európy. Je to prísľub toho, že postmiloševičovská Juhoslávia to s návratom do Európy myslí naozaj vážne. Avšak Koštunica nezabudol pripomenúť, že Balkán stále zostáva sudom s pušným prachom Európy, keď medzinárodné spoločenstvo vyzval na pomoc pri riešení nových pohraničných konfliktov s kosovskoalbánskymi separatistami. Pádom Miloševiča sa totiž tento problém vôbec nevyriešil a Koštunica delegátom OBSE nepriamo, ale jasne naznačil, že veci netreba vnímať čiernobielo v rovine - „tí sú zlí, a tí dobrí“ a že na vojnu vždy treba minimálne dvoch...

Ministrov členských krajín OBSE potešilo aj fungovanie OBSE pri zabezpečovaní manažmentu civilných kríz (vyzdvihli sa tohtoročné aktivity organizácie pri dohľade vo voľbách v Bosne a Hercegovine, ako aj v Kosove) a podpis dohody medzi piatimi stredoázijskými štátmi o regionálnej spolupráci, ktorá má zabrániť šíreniu islamského fundamentalizmu a pašovaniu drog a zbraní. Lebo úspech tejto dohody znamená pokojnejší spánok pre „starý kontinent“. A tiež medzi úspechy konferencie treba zarátať nespočetné bilaterálne stretnutia ministrov zahraničných vecí, ktorí tieto vďačne využili a položili tak základy ďalšej vzájomnej spolupráce do budúcnosti. Hostiteľka konferencia ministerka Ferrerová-Waldnerová verí, že ďalšie úspechy OBSE zaznamená počas budúcoročného predsedníctva Rumunska. To nemusí byť zaručené, lebo táto krajina je práve po voľbách, v ktorých vyhrali rivalizujúci ľavičiari a ultranacionalisti. A keďže už ľudové porekadlo tvrdí, že netreba odkladať na zajtra to, čo sa dalo vyriešiť už dnes, ministerská konferencia vo Viedni priniesla vcelku dobrý nevýsledok.

Iaromír Novák