Noví účastníci americkej grotesky?

Do termínu inaugurácie amerického prezidenta zostáva ešte 51 dní. Celý svet so záujmom sleduje, či sa Spojeným štátom podarí dovtedy skončiť volebnú grotesku alebo sa na javisku objavia ďalší aktéri a zápletky. Jedným z nich by mohol byť republikánsky predseda Snemovne reprezentantov Dennis Hastert. Ak totiž meno amerického prezidenta ani viceprezidenta nebude známe do 20. januára, práve on by sa mal dočasne uchopiť funkcie hlavy štátu. Predstaveniu, ktoré už teraz začína byť trochu únavné, by takýto vývoj nedodal veľa sviežosti. Analytici Hasterta opisujú slovami: pomerne neznámy, tichý, avšak pracovitý, húževnatý a všeobecne uznávaný. Do Kongresu bol zvolený za 14. volebný dištrikt v Illinois a jeho politická kariéra je poznačenou snahou o hľadanie nadstraníckych riešení. „Verím, že všetci z nás, bez ohľadu na stranícku príslušnosť, dokážeme jeden druhého rešpektovať, aj keď sa naše názory na jednotlivé témy môžu výrazne líšiť.“ Teda žiadne výstrednosti, ktoré by dokázali animovať širšie masy.

Možno aj preto svetom po voľbách prebehla správa, že novým prezidentom by sa mohol stať najdlhšie slúžiaci senátor z republikánskej väčšiny Strom Thurmond, ktorý má 98 rokov. Také niečo je síce možné, no veľmi málo pravdepodobné, keďže Thurmond je v poradí núdzových riešení až na druhom mieste. (Ruku na srdce, Hastertovo zvolenie nie je až také pravdepodobné, a táto možnosť sa môže stať skutočnosťou len vďaka prípadným dlhým súdnym sporom a nedoriešenej legislatíve.)

Podľa denníka Times by bol Thurmond nielen najstarším, ale aj najčudnejším americkým prezidentom. Do Senátu bol zvolený v roku 1952 a vtedy sľúbil, že zabezpečí zachovanie rasovej segregácie na juhu Spojených štátov. Odvtedy sa jeho rasové názory zmenili, no jeho názory na trest smrti zostali rovnaké a vedie kampaň za jeho rozšírenie. Excentrický Senátor z Južnej Karolíny je tiež známy svojím neviazaným správaním sa v spoločnosti žien, predovšetkým vo výťahoch, a navyše -- oženil sa s víťazkou súťaže krásy. Má napríklad nekonvenčný prístup aj k dobročinným aktivitám. Ešte v roku 1957 totiž Strom Thurmond rozprával bez prestávky 24 hodín a 19 minút . Prečo? Svojím výkonom chcel podporiť a získať financie pre charitatívnu nadáciu pomáhajúcu zanedbaným adolescentom.

Pritom extravagantný senátor počas svojej kariéry prejavil aj prezidentské ambície . Začiatkom roku 1948 prezident Truman predložil Kongresu návrhy súvisiace s občianskymi právami. Hrozilo, že demokrati zo štátov na juhu únie sa od strany odtrhnú. Stalo sa to na zjazde po tom, čo Trumanove návrhy zakomponovali do politickej platformy demokratov. Na znak protestu demokrati zo štátov Mississippi a Alabama zjazd opustili a vytvorili Pravicovú demokratickú stranu známu ako Dixiecraft. O niekoľko dní neskôr nová strana nominovala za kandidáta v prezidentských voľbách práve guvernéra Južnej Karolíny J. Stroma Thurmonda. Svoju predvolebnú rétoriku opieral o dve myšlienky: „Trumanov plán proti diskriminácii v zamestnaní je výplodom komunistických mozgov“ a federálne zákony o občianskych právach by zobrali jednotlivým štátom únie ich integritu. No neuspel.

(by)