Nie všetky BIOpotraviny sú naozaj BIO

Firmy, ktoré neprávom takto označujú svoje výrobky, možno žalovať

V Slovenskej republike sa ekologické poľnohospodárstvo rozvíja od roku 1991. Má vlastný kontrolný a certifikačný systém, ktorý je pod garanciou ministerstva pôdohospodárstva. V systéme ekologického hospodárenia v súčasnosti hospodári 67 subjektov na výmere 50 615 hektárov poľnohospodárskej pôdy. Obhospodarovaná poľnohospodárska pôda sa predovšetkým nesmie nachádzať v niektorej z oblastí so silne až extrémne narušeným životným prostredím (Strednospišská, Strednopohronská, Strednozemplínska, Hornonitrianska, Trnavskogalantská, Hornopovažská oblasť).

Poľnohospodársky subjekt, ktorý sa prihlási do systému ekologického poľnohospodárstva, je povinný vypracovať tzv. Projekt konverzie a rozvoja na obdobie prechodu z konvenčného na ekologické hospodárenie. Subjekt je v ňom povinný opísať realizáciu konverzie v rastlinnej výrobe (organizácia územia, osevné postupy, štruktúra výroby, predpokladané úrody, bilancia živín, plán hnojenia atď.), v živočíšnej výrobe (podmienky ustajnenia, obrat stáda, kŕmna bilancia, návrh stavebných a technologických úprav, energetická bilancia, ekonomická efektívnosť), opísať potrebnú techniku, personálne zabezpečenie a pod. Pokiaľ sa subjekt nachádza mimo zaťažených oblastí, bol mu schválený projekt a splnil všetky podmienky predpísané legislatívou, vstupuje do

obdobia konverzie.

Toto obdobie trvá zvyčajne dva roky pri pestovaní rastlín, pri chove zvierat je dĺžka konverzie závislá od jednotlivých kategórií hospodárskych zvierat. Počas tohto času sa hospodári podľa Projektu konverzie a rozvoja a Pravidiel ekologického poľnohospodárstva. Naše Pravidlá ekologického poľnohospodárstva vychádzajú z princípov smerníc Medzinárodnej federácie hnutí pre organické poľnohospodárstvo (IFOAM) a spĺňajú požiadavky nariadenia EHS č. 2092 / 91 o ekologickom obhospodarovaní pôdy a zodpovedajúcom označovaní poľnohospodárskych výrobkov a potravín i nariadenie EHK č. 94 /92, ktoré stanovujú podrobné pravidlá usporiadania dovozov z tretích štátov. Tiež zohľadňujú aj všetky nadväzné predpisy EÚ. V súčasnosti sa u nás v konverzii nachádza 22 subjektov (14-tisíc ha) a do systému ekologického poľnohospodárstva je prihlásených ďalších

15 subjektov.

Žiaľ, prevažná väčšina našej produkcie biopotravín ide na vývoz. Pomerne bežný je však tzv. predaj zo dvora, čiže záujemcovia majú možnosť zakúpiť si BIOmlieko, syry, liečivé čaje, strukoviny, mäso a pod. priamo od poľnohospodára. V našich obchodoch sa však už objavujú i certifikované BIOvýrobky z Česka. Prvá slovenská lastovička zaletela do jednej žilinskej čajovne, kde si môžete pochutnať na čajoch s ochrannou známkou BIO a zakúpiť si ich aj domov. V Myjave si už začiatkom roku 2001 budete môcť zakúpiť pekárenské výrobky z BIOmúky v predajni PD Poriadie. Často diskutovanou býva cena výrobkov, ktorá býva niekedy vyššia v porovnaní s konvenčnými výrobkami priemerne o 5 až 25 %. BIOpotraviny sú vyššej kvality a vyrobené náročnejším spôsobom ako konvenčné potraviny, takže vyššiu cenu by mali mať právom. Na druhej strane by však mali byť drahšie výrobky, ktoré sú vyrobené spôsobom, ktorý nešetrí prírodné zdroje, poškodzuje krajinu a jej jednotlivé zložky, pretože celú spoločnosť náprava týchto škôd stojí nemalé prostriedky. Táto otázka sa iste nevyrieši zo dňa na deň, aj keď nemôžem súhlasiť s názormi niektorých súčasných ekonómov, že máme možnosť voľby tak, ako v prípade značkovaného oblečenia - buď naň mám a kúpim si ho, alebo nakupujem

v secondhande.

Pri alarmujúcom zdravotnom stave našich detí, ale i celého obyvateľstva, nesmie byť nákup BIOpotravín luxusom pre horných niekoľko tisíc, a preto by mal štát riešiť túto otázku. Firmy, ktoré označujú svoje produkty ako BIO napriek tomu, že nie sú produktmi z ekologického poľnohospodárstva zatiaľ možno zažalovať z dôvodu nekalej hospodárskej súťaže, lebo im pripisujú vlastnosti, ktoré ich výrobky nemajú. Pri súčasnom označovaní certifikovaných produktov ako BIO (BIOvločky, BIOmlieko, BIOsyry a pod.) je asi potrebná dávka tolerancie u odbornej verejnosti, ktorú zrejme napadne otázka: Či vari existuje aj abiosyr? Predpona BIO je zaužívaná i v zahraničí a treba ju brať len ako skratku na označenie syra vyrobeného v systéme ekologického hospodárenia, ktorému bola pridelená ochranná známka BIOproducts of Slovakia.

Cieľom zavádzania ekologického poľnohospodárstva nie je likvidovať alebo nahradiť konvenčné poľnohospodárstvo v plnom rozsahu. Niektorí odborníci tvrdia, že vzhľadom na

nedostatok financií

v poľnohospodárstve sa tak znížili množstvá priemyselných hnojív dodávaných do pôdy či množstvá ochranných chemických postrekov, že v porovnaní s minulosťou je súčasné konvenčné poľnohospodárstvo „ekologické“. Podľa iných názorov by všetko poľnohospodárstvo u nás malo byť „ekologické“ v tom zmysle, že každá činnosť človeka by mala vychádzať z ekologickej únosnosti krajiny, limitov pre jednotlivé činnosti, aby nedochádzalo k poškodzovaniu životného prostredia. Takýto stav je, samozrejme, želateľný pre každú ľudskú činnosť.

Obdobie neolitu považujeme za významný zlom v dejinách ľudstva. Z lovca a zberača plodov sa stáva poľnohospodár, ktorý pre získanie pôdy klčuje lesy a intenzívne pretvára krajinu. Úloha poľnohospodárstva sa od známej neolitickej revolúcie prakticky nezmenila - nepretržite má zabezpečiť výživu obyvateľstva a produkciu technických plodín. Vplyv poľnohospodárskej výroby na krajinu však nepôsobí vždy tak idylicky ako letné Podpoľanie či zakvitnuté bielokarpatské lúky. Intenzifikácia tohto odvetvia priniesla i kontamináciu pôdy ťažkými kovmi, zmenu živinového režimu pôd, kontamináciu podzemných vôd i povrchových tokov, urýchlenú vodnú i vetrovú eróziu pôdy. Ľahostajné mávnutie rukou - „čo nás po krajine!“ - zastavia vari až

údaje o rezíduách

v potravinách, o zvyšujúcom sa počte alergikov, o chorobnosti detí, o rakovine ani nehovoriac? No i tak diskutujeme o význame geneticky modifikovaných potravinách, akoby sme vedeli, kam to povedie.

Ekologická poľnohospodárska výroba je taká výroba rastlín, v ktorej sa používajú osobitné osevné postupy, zelené hnojenie, hnojenie organickými hnojivami, povolenými prírodnými anorganickými hnojivami, mechanické, fyzikálne a biologické metódy na ochranu rastlín, ako aj chov hospodárskych zvierat, pre ktoré sa používajú výlučne krmivá pochádzajúce z ekologickej rastlinnej výroby a ktorým sa súčasne venuje osobitná veterinárna starostlivosť (zák. 224/1998 Z. z. o ekologickom poľnohospodárstve a výrobe potravín). Za konvenčné hospodárstvo je podľa uvedeného zákona považovaný taký spôsob poľnohospodárskej výroby, pri ktorom sa používajú aj iné postupy ako pri ekologickom poľnohospodárstve. Na Slovensku sa pôvodne používal termín organické poľnohospodárstvo, pretože ho používa aj IFOAM. Ekologické poľnohospodárstvo nie je len výrobou potravín bez použitia priemyselných hnojív a pesticídov, ale je

uzavretou sústavou,

vyrábajúcou potraviny na báze čistého potravinového reťazca, ktorého nevyhnutný základ tvoria neznečistené jednotlivé zložky životného prostredia a postupy šetriace prírodu. Veľký dôraz je kladený na prevenciu - napríklad vhodne zvolený osevný postup je východiskom pre zníženie výskytu burín, ktoré sa potom ničia mechanicky, fyzikálne či výluhmi rastlín. Priemyselné hnojivá sú zakázané, aplikujú sa hnojivá organické, významnú úlohu hrá kompostovanie. Zdôrazňuje sa uzavretý kolobeh živín a nedochádza k predávkovaniu živinami. Pretože sú niektoré pôdy prirodzene chudobné na určité prvky, ich deficit sa dopĺňa aplikáciou horninových múčok s cieľom udržať úrodnosť pôdy. V chove hospodárskych zvierat je napríklad zakázané preventívne

podávanie antibiotík

či rastových regulátorov. Imunita zvierat je posilnená pobytom na čerstvom vzduchu, ustajnenie je voľné, s hlbokou podstielkou, väčšinu roka sú hovädzí dobytok a ovce na pasienkoch. Podávajú sa len krmivá, ktoré sú vyrobené v systéme ekologického poľnohospodárstva. Tiež treba vykonať rozbory pôdy z každého honu na vybrané parametre (ťažké kovy), ktoré určí Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky.

Ing. Zuzana Gallayová,

Technická univerzita Zvolen