Neefektívnu výrobu netreba zachraňovať

Čím skôr stratí štát vplyv na priame riadenie spoločností, tým lepšie

Štátnym tajomníkom na ministerstvehospodárstva je JUDr. Ján Sabol(1963). Je len málo takých pracovísk, ktoré sú rovnako ostro sledované, ako toto. Voláme po novom pohľade, ale stále očakávame, že práve oni budú donekonečna vytrhať tŕň z päty neefektívnych podnikov, hľadať im odbyt, zabezpečovať financie, odstraňovať z cesty prekážky. Čas „ofukovačiek“ je dávno preč, a predsa, ako by si to niektorí odmietli uvedomiť. Alebo skúšajú, dokedy sa dá takto prežiť?

Aký je váš pohľad na súčasnú ekonomickú situáciu Slovenskej republiky?

- Optimistický. Vezmime si napríklad vývoj HDP. HDP aj v posledných rokoch rastie, hoci sme museli prijať množstvo opatrení na stabilizáciu makroekonomickej rovnováhy. Takéto opatrenia zvyčajne nespôsobujú len pokles dynamiky rastu, ale aj celkový pokles HDP. Samozrejme, celková ekonomická situácia sa dá posudzovať z veľa aspektov a jednoduchá odpoveď na vašu otázku nie je možná. Okrem toho, pri každom hodnotení ekonomických ukazovateľov musíme pozerať nielen na ich momentálny stav, ale aj na ich trend, na to, ktorým smerom sa pravdepodobne budú vyvíjať.

Ak zhrniem, čo ste povedali, tak z toho vyplýva, že sa dá odpovedať predsa len jedným slovom, že je pozitívna, teda nie je mínusová. Je tu rast napriek reštrikcii. Teraz je len otázka, či rast zodpovedá podmienkam, ktoré táto krajina má...

- Súhlasím s názorom, že stav slovenskej ekonomiky by v každom prípade mohol byť lepší než je, ale otázka znie, čo spôsobuje alebo spôsobilo, že výsledky sú len také, aké sú. Vykazovaný ekonomický rast od polovice 90. rokov až do roku 1998 bol z veľkej časti vlastne rastom na dlh a za cenu narastania nerovnováhy. Pokiaľ by sme nepristúpili k nepopulárnym, no ozdravným opatreniam, bolo len otázkou času, kedy by došlo k spontánnemu obnoveniu rovnováhy. V takom prípade by však dosah na ekonomiku i životnú úroveň bol neporovnateľne tvrdší. Spomeňme napríklad situáciu v regulovaných cenách energií, kde aj umelé držanie nízkych cien dostalo do krízy Slovenské elektrárne. Vedelo sa o nej, a predsa sa odkladalo potrebné zvýšenie cien, pritom bolo jasné, že situácia je neudržateľná. Predchádzajúca vláda nespochybňovala, že sa to urobiť musí, o to väčšie následky dlhého odkladania však dopadli až na súčasnú vládu.

Dá sa hovoriť o hospodárskej identite slovenskej ekonomiky? Má Slovensko hospodársku identitu? Je slovenská ekonomika čitateľná, jestvuje slovenská ekonomika alebo je to spontánny proces so snahou prilákať investorov, povedzme, predajom alebo prepustením časti akcií tzv. strategických podnikov?

- Každá ekonomika má svoje odlišnosti, svoje špecifické črty. Skúsenosť mi však hovorí, že v hospodárskej politike často prílišný dôraz na najrôznejšie špecifiká, či Slovenska, či niektorých odvetví, len zakrýva snahu hľadať najrôznejšie tzv. tretie cesty alebo umožniť niektorým skupinovým záujmom presadiť sa na úkor celej spoločnosti. Zastávam preto názor, že je vhodné skôr zdôrazňovať potrebu štandardných riešení. Úlohou štátu by malo byť vytvorenie čo najlepších, avšak zdôrazňujem, že rovnakých podmienok pre všetky odvetvia a pre všetkých investorov. Pokiaľ ide o privatizáciu tzv. strategických podnikov, som presvedčený, že štát nemá svojím privilegovaným podnikaním deformovať trhové prostredie. Čím skôr stratí štát, teda politici, vplyv na priame riadenie a personálnu politiku týchto spoločností, tým lepšie.

Slovensko so svojimi piatimi miliónmi obyvateľov má napriek všetkému relatívne slušné ekonomické ukazovatele. Máme proti sebe Česko i Maďarsko, pretože Maďari povedali jasne, že nebudú na nikoho čakať pri vstupe do EÚ a Česi hovoria o diskutabilnosti Vyšehradskej štvorky. Päťmiliónová ekonomika, sú od nás aj menšie - estónska, litovská, lotyšská, slovinská - má svoje tradície z československej ekonomiky, čo nie je zanedbateľné. Zachováva vláda či váš rezort v niečom špecifiká, hovorí sa o chémii. Je chémia dominantná?

- Chemický priemysel je určite významnou časťou slovenského priemyslu. Na rozdiel od mnohých si však nemyslím, že napríklad v rámci priemyselnej politiky by sme mali vytvárať nejaké osobitné preferencie pre toto odvetvie priemyslu. Tým by sme zase len subjektívne zasahovali do alokácie zdrojov a ďalej deformovali trhové prostredie.

Potom musí platiť otázka: Vládny program, teda strednodobá vládna vízia o tom, ako má Slovensko vyzerať.

- Vždy, keď sa hovorí o hospodárskej politike, veľa ekonómov hovorí najmä o tom, čo všetko je potrebné podporiť. Že je potrebné podporiť to alebo ono odvetvie priemyslu, cestovný ruch, sofistikovanú výrobu, malé a stredné podnikanie, výrobu využívajúcu domáce suroviny a domáce zdroje, podnikateľov v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou, poľnohospodárstvo atď., čiže v podstate všetko. Len tak všeobecne, akoby len z povinnosti, sa dodá, že treba zlepšiť aj podnikateľské prostredie, najmä vynutiteľnosť práva, administratívne a daňové zaťaženie a pod. V trhovej ekonomike je to však naopak. V prvom rade musia fungovať všeobecné podmienky a až potom, a aj to len veľmi doplnkovo, môžu pôsobiť niektoré špeciálne podporné programy. Treba pritom podčiarknuť, že podmienky na podnikanie nemožno zúžiť len na otázky legislatívy, je to aj vec reálneho a kvalitného fungovania inštitúcií, ktoré ju v mene štátu realizujú. Trúfam si napríklad povedať, že veľa podnikov skrachovalo nie preto,

že by, ak im niekto neplatil, nemali právny nárok, ale preto, že sa prostredníctvom súdu nedomohli svojho práva v reálnom čase.

Dá sa teda povedať, že považujete dnešnú úroveň vymáhateľnosti práva za jeden z najvážnejších problémov?

- Určite áno. Aj sme to tak na ministerstve hospodárstva neraz deklarovali. Trhová ekonomika je principiálne postavená na zmluvných vzťahoch. Štát preto musí zabezpečiť efektívnu možnosť vynútenia dodržiavania zmlúv. Bez tohto prvku trhová ekonomika fungovať nemôže.

Ministerstvo hospodárstva navrhlo viaceré opatrenia na zlepšenie ekonomického ovzdušia v krajine. Aké v tomto smere našlo porozumenie?

- Volanie po zlepšení prostredia je tu od začiatku tejto vlády. Pokiaľ ide napríklad o náš tlak na zlepšenie už spomínanej vynutiteľnosti práva, s ministrom spravodlivosti nemáme v tomto smere zásadné rozpory aspoň v názoroch na potrebu riešenia, aj keď doteraz nedošlo k výraznému zlepšeniu. Iná je situácia v daňových otázkach. Ministerstvo financií považuje dane za výlučne svoju kompetenciu a úspešne sa vyhýba diskusii s inými odborníkmi. Bohužiaľ, na dane pozerajú len jednostranne, a to ako na problém naplnenia štátneho rozpočtu. Problémom je však to, že konkrétne daňové konštrukcie a spôsob rozvrhnutia daňového zaťaženia môžu spôsobiť a aj spôsobujú zbytočné nepriame škody svojím dosahom na ich platiteľov. A v tomto je, žiaľ, s ministerstvom financií ťažká diskusia. Ďalším problémom je nekoncepčnosť v tejto oblasti. Ja sám veľakrát neviem, aká daň bude navrhnutá alebo aká zmena dane bude navrhnutá o tri mesiace. Preto sme od začiatku vyvíjali tlak na prijatie koncepčného materiálu v oblasti daní. Musím povedať, že najskôr ministerstvo financií nechcelo ani len počuť o daňovej reforme. Teraz pripustilo, že bude. Podklady však neboli pripravené včas, a keďže doteraz nie sú schválené, aj teraz sa viaceré daňové zákony narýchlo objavili, a hoci k nim boli zásadné výhrady, čas ich akože neumožnil riadne zapracovať. Pritom výhrady často nie sú k výške daní, ale ku konštrukcii návrhu. Je predsa známe, že viaceré zákony v oblasti daní sa menia i niekoľkokrát za rok, čo len potvrdzuje zlú prácu tvorcov.

Pred pár dňami vicepremiér pre ekonomiku vyhlásil, že budúci rok prinesie nielen podstatné zlepšenie hospodárskej situácie Slovenska, použil slovo podstatné, ale aj podstatné zlepšenie životnej úrovne či kvality života na Slovensku. Stotožňujete sa s tým názorom?

- Vývoj viacerých makroekonomických ukazovateľov umožňuje byť optimistom. Rastie export i priemyselná výroba, a čo je veľmi dôležité, došlo i k výraznému rastu produktivity práce. Problémom je stále veľká nezamestnanosť, ktorá najmä v niektorých okresoch prekračuje únosnú mieru. Samozrejme, že aj v prípade citeľného zlepšenia bude dosah na každého peňaženku iný. Na druhej strane však treba zdôrazniť aj to, že mnohí občania u nás preceňujú vplyv vlády na svoju životnú úroveň a nevidia alebo nechcú vidieť, že najmä od nich osobne, od ich aktivity a snahy sa odvíja kvalita ich života. Žiaľ, tento paternalistický a v podstate defenzívny postoj sa opiera o populizmus viacerých politikov.

Poďme k podmienkam pre investorov.

- Aj napriek snahe vlády zlepšiť podmienky pre zahraničných investorov, vykazujú ostatné krajiny Vyšehradskej štvorky lepšie výsledky. Podľa môjho názoru to neovplyvnili ani tak väčšie výhody pre investorov ako to, že tieto krajiny sú už dlhšie v OECD a najmä, že sú už v NATO. Určitý pocit istoty a stability, ktorý to dáva investorom z USA i krajín západnej Európy, nás znevýhodňuje. Práve preto by sme sa mali snažiť lepšími podmienkami na podnikanie nahrádzať nevýhody.

Vysvetlite 70 percentám obyvateľstva, že budeme musieť čosi obetovať, aby sme si do budúcnosti zabezpečili silnejších investorov.

- Podľa mňa by sme nemali nič obetovať. Pokiaľ ide o zlepšenie všeobecných podmienok, pre všetkých občanov bude dobré, ak v tomto predbehneme napríklad Česko či Maďarsko. Nižší prílev investícií bol spôsobený aj politickými problémami, ktoré predsa len Slovensko malo v inej rovine ako Česko, Maďarsko či Poľsko. Aj spôsob privatizácie v minulosti, ktorý výrazne preferoval domácich uchádzačov, spôsobil, že zahraničné investície sú nižšie. Na druhej strane musím povedať, že som zásadne proti tomu, aby na zahraničných investorov platil iný meter a iné pravidlá. Pre väčšinu serióznych zahraničných investorov aj tak nie sú najdôležitejšie takéto netrhové zvýhodnenia, ale predovšetkým to, akú majú šancu na návratnosť investícií v pomere k riziku. Obávam sa, aby sme takýmito krokmi neprekročili medzu, čo môže spôsobiť zásadnú deformáciu vnútroštátneho trhu. Namiesto toho, aby sme hovorili o preferenciách niekoho, zlepšujme podmienky pre všetkých. To isté platí aj pri daniach, nie som zástancom toho, aby sme robili zvýhodnenia raz pre toto odvetvie, inokedy pre tieto smery podnikania, a potom zas pre týchto podnikateľov či investorov... A výsledok? Výnimiek je napokon viac, ako je zdravé a situácia sa stáva neprehľadnou a najmä nekorektnou voči tým, čo namiesto lobovania o výhody skutočne podnikali.

Niekto to vo vláde musí presadiť. Je to vôbec presaditeľné do konca volebného obdobia?

- Zákony sa prijímajú stále a za každej vlády, každý rok máme hrubú Zbierku zákonov. To znamená, že je to proces. Mne skôr chýba, že skoro každá vláda to do určitej miery všeobecne deklaruje, ale málo urobí pre to, aby sa to dotiahlo do konca. To znamená, že ak napríklad voláme po stabilnejších daňových predpisoch a oznámime boj proti množstvu výnimiek, tak potom sa nemôže stať, že každý druhý návrh zákona presadzuje opak.

To je slovenská tradícia.

- Nielen slovenská. V každom prípade však v podnikaní platí, že každá výhoda pre niekoho znamená nevýhodu pre ostatných.

Otvorme otázku DPH. Od apríla alebo marca 1995 sa neštandardne zmenili podmienky na uplatnenie nároku na odpočet. Štát bol a je v celom rade prípadov dlžníkom, čím položil časť podnikateľskej sféry, to už nehovorím o živnostníkoch. Otázka znie. Prečo sa nevrátiť k tomu, aby platil pôvodný štandard?

- Ministerstvo hospodárstva od decembra 1998 nevynechalo ani jednu príležitosť na presadzovanie zrušenia tejto jednoznačne nezmyselnej úpravy, ktorá je aj v rozpore s elementárnymi princípmi podvojného účtovníctva a logikou konštrukcie dane z pridanej hodnoty.

Je polčas vlády, rátajme s tým, že vláda bude ešte dva roky pri moci, aj keď povedzme SOP sa usiluje o nejakú integráciu z iných strán. Hra o výhru v nových voľbách sa však už začala.

- Krátko po posledných parlamentných voľbách bolo vedomie spoločnosti pripravené na zmeny, ba očakávalo aj zásadné, nie práve najpopulárnejšie opatrenia. Premeškali sme možnosť urobiť zásadné zmeny, ktoré už teraz mohli prinášať efekt. Politická chuť robiť nepopulárne reformy ku koncu volebného obdobia klesá. Myslím si však, že keď je nejaká reforma potrebná, je treba ju urobiť bez ohľadu na to, či je vláda prvý rok pri moci alebo končí funkčné obdobie. Politická situácia kulminuje otázkou referenda, verím, že výsledok referenda, pokiaľ bude neúspešné, do určitej miery posilní ochotu ísť do niektorých reforiem.

Máte tiež ten pocit, že národ (ne)podporuje túto vládu?

- Nálada v spoločnosti je pre mňa prekvapujúco často horšia, ako sú výsledky vládnutia. Je to zrejme spôsobené najmä zbytočnými konfliktami v širokej vládnej koalícii, kde sa pomaly každý spor rieši cez noviny. Som však presvedčený, že ľudia nechcú ani návrat predchádzajúcej vlády.

Peter Kasalovský