Svet podľa Brzezinského

Moc musí byť formovaná efektívnejšie

Kongresová sála bratislavského hotela Forum praskala vo švíkoch počas štvrtkovej prednášky amerického politológa a popredného geopolitického stratéga Zbigniewa Brzezinského. Tento profesor z Centra pre medzinárodné a strategické štúdie pri Harvardskej univerzite navštívil Slovensko na pozvanie Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku a Slovensko-americkej akčnej komisie. Témou prednášky bola geostratégia Spojených štátov amerických v 21. storočí.

Svet podľa Brzezinského bude aj v najbližších desaťročiach charakterizovať hegemónia USA ako jedinej globálnej superveľmoci. Táto prevaha sa bude uplatňovať v atribútoch moci, ako je vojenská výzbroj, ekonomická dynamika a vedecko-technologický pokrok. Ak by došlo k mimoriadnej kríze a USA by stratili vedúce postavenie, svet by upadol do medzinárodného chaosu a stratil stabilitu. Takáto situácia môže nastať v prípade „prepnutia síl“. Brzezinski možno pozorne čítal jeden z Čapkových apokryfov o dobytí starogréckych Syrakúz Rimanmi. V ňom fyzik Archimedes pred zavraždením predpovedá rímskemu vojakovi, že jeho impérium sa zrúti, pretože nenájde energiu pre celoplanetárne viazanie síl. Brzezinski, obohatený o moderné poznatky kybernetiky a teórie hier, chce tento problém vyriešiť svojou koncepciou hegemónie nového typu. Na rozdiel od túžob starých impérií nemôže skutočne globálna mocnosť ovládať každý bod Zeme priamo. „Moc musí byť formovaná efektívnejšie,“ tvrdí Brzezinski. Americký vplyv sa musí realizovať nepriamo prostredníctvom strategických partnerstiev s regionálnymi veľmocami Eurázie, ako je Európska únia zo západu, Čína z východu a India z juhu. Tieto veľmoci nesmú byť vazalmi, ale partnermi. To znamená, že musia dostať značnú autonómiu a možnosť expanzie vo svojich regiónoch tak, aby rešpektovali pravidlá šachovej hry nastolené Spojenými štátmi. Preto Brzezinski v najnovšej knihe prirovnáva Euráziu - rozhodujúci megakontinent - k veľkej šachovnici.

Transatlantický vzťah medzi Amerikou a Európou stále kolíše medzi dvoma rozpornými tendenciami: na jednej strane je to izolacionizmus USA a na druhej strane európsky odpor k americkej hegemónii. Budúce strategické partnerstvo s Európou vyžaduje od americkej vlády oveľa väčšiu podporu rozširovania NATO a EÚ, čím by sa rozšírila aj sféra vplyvu superveľmoci. Hlavnou prekážkou rozšírenia únie je jej politická nejednota a značná byrokratizácia rozhodovacieho procesu. Rozšírenie má zmysel, ak bude prirodzeným a nie byrokratickým procesom bez masovej podpory zdola. Preto bude veľmi dôležitý výsledok decembrového summitu EÚ vo francúzskom Nice, ktoré rozhodne o inštitucionálnej reforme a postupe rozšírenia. V tejto súvislosti Brzezinski kritizoval vojenské zaostávanie EÚ a nedostatočné výdavky na vojenský výskum. Z 1,4 milióna vojakov USA je 450-tisíc schopných rýchlo sa rozmiestniť kdekoľvek vo svete. Európa dokáže z celkového počtu 2,3 milióna mužov mobilizovať mimo svojho územia iba 75-tisíc mužov, navyše bez potrebného technického vybavenia. Dôkazom slabosti bola minuloročná vojna proti Juhoslávii, ktorú by Európa sama nedokázala vyhrať. Rozdiely vo výške výdavkov sa v budúcnosti pravdepodobne ešte zvýraznia.

Svet podľa Brzezinského bude arénou súperenia veľmocí sledujúcich národné záujmy, pričom pravidlá hry budú určovať Spojené štáty. Takýto globálny pohľad vychádza zo staršej teórie medzinárodných vzťahov, ktorá sa nazýva neorealizmus. Harvardský stratég ju len obohatil o niektoré prístupy prevzaté z kybernetiky a z teórie hier. Jeho stále zdôrazňovanie významu ozbrojených síl naznačuje, že súčasná americká geopolitika nemá žiadnu civilizačnú víziu usporiadania sveta. Avšak ustavične rastúce sociálne rozdiely, občianske konflikty, ničenie prírody a z nich vyplývajúcu masovú migráciu nedokáže vyriešiť 450-tisíc amerických vojakov ani nová, rozšírená eurázijská OBSE, ani návrh východoázijského NATO. Povedané slovami politológa Ronalda Ingleharta, stabilita systému závisí hlavne od toho ako ľudia vnímajú kvalitu sociálneho života, možnosti realizácie a participácie na verejných problémoch. Zelené uniformy tu nemajú čo povedať.

Leo Singer