Bush s náskokom, rozhodnuté stále nie je

Američania zajtra vo voľbách rozhodnú, kto bude ich 43. prezidentom

Kto to teda zajtra vyhrá, Bush jr. alebo Gore? Posledné prieskumy verejnej mienky renomovaných agentúr do pozície prezidenta pasujú „syna slávneho otca“. Dva- až päťpercentný rozdiel v preferenciách však v žiadnom prípade nie je dostatočnou zárukou víťazstva. A to nie iba pre banálne odhalenie z posledných dní, že mladší Bush pred štvrťstoročím zaplatil pokutu za jazdu pod vplyvom alkoholu a o niekoľko rokov neskôr túto skutočnosť zamlčal, keď ho na súde vyberali za porotcu. Sú tu omnoho závažnejšie dôvody.

V prvom rade americký volebný systém. Ako je známe, každý štát únie na základe veľkosti volí určitý počet voliteľov. Víťazi pritom berú všetkých. V prepočte získaných voliteľov na základe preferencií v jednotlivých štátoch je síce Bush tiež v tesnom vedení, no veľa štátov je stále nerozhodnutých. A z deviatich kľúčových si Gore vedie lepšie v piatich, zatiaľ čo v šiestom je situácia vyrovnaná. Napríklad v Kalifornii je v hre 54 voliteľov, čo je 20 percent z počtu hlasov potrebných na víťazstvo v prezidentských voľbách. Viceprezident je tu v prieskumoch verejnej mienky minimálne o päť percent vpredu, pritom republikáni do kalifornskej kampane investovali a investujú 1,5 mil. týždenne. Neznamená to však, že peniaze vyjdú úplne nazmar. V tradičnej demokratickej bašte s početnými menšinami a liberálnejším zmýšľaním republikáni ašpirujú na niekoľko dôležitých kresiel v Snemovni reprezentantov, čo by mohlo vážne ohroziť snahy demokratov o získanie Kongresu.

Zaujímavé je, že viceprezident tesne vedie aj v ďalšom dôležitom štáte - Floride (25 voliteľov), kde je guvernérom Bushov brat Jeb. Vysvetľuje sa to veľkým počtom starších ľudí (tretina voličov má viac ako 65), ktorých oslovil Gorov program zdravotnej starostlivosti. Okrem toho dôležitým faktorom je aj masová migrácia do štátu. Za posledné štyri roky sa sem prisťahovalo asi milión ľudí, ktorí so sebou väčšinou prinášajú pre juh netypické liberálnejšie názory. Analytici však upozorňujú, že pre Gora je omnoho dôležitejšie neprísť o Floridu ako pre Busha získať ju. „Ak Bush prehrá vo Floride, bude musieť zvíťaziť vo väčšine štátov stredného západu, čo však nie je až také nepravdepodobné,“ uvádza The Economist a dodáva, že stratu Floridy by Gore oveľa ťažšie kompenzoval.

Faktor Nader

Výsledky prezidentských pretekov môže v nemalej miere ovplyvniť faktor Nader. Prezidentský kandidát zelených, ktorý okrem iného vystupuje s kritikou súčasného systému, založenom na koncentrácii moci v rukách obrovských korporácií, si v mnohých štátoch vrátane Washingtonu a Oregonu vedie až nad očakávania dobre a teší sa až päťpercentnej podpore. Hlasy získal väčšinou na úkor Gora a v tak tesnom boji, akým je tohtoročný, tieto hlasy môžu demokratickému kandidátovi chýbať. Otázka je, koľko z Naderových stúpencov zmení svoj názor na poslednú chvíľu a rozhodne sa pre „menšie zlo“ v podobe viceprezidenta. Podľa pozorovateľov však tvrdé jadro zelených tvorí aspoň 50 percent z ľudí, ktorí Nadera podporujú v prieskumoch. „Volím Nadera, lebo som unavená hlasovať proti niekomu. Chcem hlasovať za niekoho,“ uvádza pre FT jedna z jeho stúpenkýň.

Volebná účasť

Al Gore by z podobných dôvodov mohol vyťažiť aj z masovejšej voličskej účasti. V roku 1996 k urnám vyšlo len približne 40 percent voličov, čiže asi 100 miliónov Američanov zostalo doma. Občania zrejme nepovažujú hlasovanie za vec, ktorá by výraznejšie mohla ovplyvniť ich životy. Analytik Edward Said sa snaží zdôvodniť, prečo je to tak: „V súčasnosti je rozdiel medzi Bushom a Gorom triviálny a nezaujímavý: obaja sa úplne zhodujú so súčasným systémom - Gore hovorí, že chce reformovať financovanie volebnej kampane podobne ako Bush, ibaže iným spôsobom, obaja chcú zvýšiť výdavky na zbrojenie, obaja podporujú súčasný systém sociálnej starostlivosti, hoci ho Bush chce privatizovať, a obaja sú lojalisti, pokiaľ ide o dominantnosť korporácií.“ Odborníci sa však domnievajú, že väčšina nevoličov by v prípade účasti skôr podporila Gora ako Busha.

Rozhodujúci záver

Nakoniec vždy je tu možnosť, že nejaká udalosť v posledných dňoch kampane vážne ovplyvní voľbu. Pokus o také niečo bolo aj spomínané odhalenie Bushovej dávnej príhody s niekoľkými pivami a autom, ale sú tu aj dôležitejšie veci. V posledných dňoch sa tak objavujú štúdie, ktoré vážne spochybňujú základné programové premisy jednotlivých kandidátov. Výskumníci z Rand Corporation napríklad uviedli na správnu mieru vlastnú správu o výborných výsledkoch texaského školstva. Pritom práve na úspechoch v Texase Bush staval vlastnú kampaň a vďaka nim sa mu podarilo presvedčiť mnohých Američanov, že dokáže zabezpečiť lepšie vzdelanie pre ich deti aj napriek tomu, že jeho plán počíta so 48 miliardami USD na nasledujúcich desať rokov, zatiaľ čo Gore chce v rovnakom období investovať do systému vzdelávania 115 miliárd USD. Ďalšia štúdia zasa vyvrátila kalkulácie demokratov, podľa ktorých by sa súčasné prebytky vrátane tých v sociálnom fonde mali využiť na splatenie dlhu do roku 2012. Požičané zo sociálneho fondu by sa potom malo vrátiť z úspor, ktoré vzniknú v dôsledku splácania menších úrokov. Najnovšia štúdia však tvrdí: „Nebude stačiť.“

Malá Bushova prednosť a spomínané nástrahy vo veľkej miere určovali taktiku posledných dní kampane. Zatiaľ čo sa demokrati snažili využiť na zvrátenie výsledku všetky vlastné esá (prezidenta Clintona, rockové a filmové hviezdy), ako aj súperove nedostatky, Bushov tábor zvolil podľa denníka Financial Times tzv. DFIU stratégiu (Don´t Fuck It Up). Inými slovami republikáni nechcú premárniť zbytočným omylom náskok, takže sa Bush v poslednom čase minimálne objavuje na tlačových besedách a zároveň robí intenzívnejšiu kampaň v štátoch, v ktorých sa mu znížia preferencie.

Takže Bush alebo Gore? A viete, že to nie je až také dôležité? Hlavne, že sa točia peniaze.