Prisľúbili, že cukru budeme mať dosť

Slovenské cukrovarníctvo sa s najväčšou pravdepodobnosťou nevyhne trendu západnej Európy. Viacerí zainteresovaní hovoria, že u nás budú o niekoľko rokov možno len tri väčšie cukrovary, ktoré postačia na „obslúženie“ nielen dodávateľov - poľnohospodárskych podnikov, ale aj nás, konzumentov sladkých výrobkov. V terajšej cukrovarníckej kampani je v prevádzke na Slovensku len päť cukrovarov, ďalšie, najmä pre nižšiu úrodu cukrovej repy, nepracujú. Podľa názoru riaditeľa Slovenského cukrovarníckeho spolku Róberta Straku, je potrebné určiť tie cukrovary, ktoré sú perspektívne a budú sa rozvíjať, ako aj tie, ktoré treba postupne utlmovať. „Trend v EÚ kladie dôraz na kapacitné možnosti, a tým aj na efektívnosť cukrovarov a nie na ich počet,“ hovorí. Ďalšia vedúca pracovníčka cukrovarníckeho spolku a zároveň výkonná riaditeľka cukrovaru Nova Sereď, ktorý patrí k najstabilnejším, Alica Strašiftáková pripomína, že teraz, v predvstupovom období do EÚ, je potrebné udržať hladinu výroby „bieleho zlata“. Aj podľa nej

tri cukrovary

budú stačiť. S týmto názorom súhlasí aj Ing. Jaroslav Tabačár - generálny riaditeľ cukrovaru Juhocukor Dunajská Streda, ktorý má zo slovenských cukrovarov najväčšiu spracovateľskú kapacitu a výkonmi sa približuje priemernému výkonu cukrovarov v západnej Európe, ktorý je okolo 7000 ton spracovanej repy denne. Pritom, ako nám povedal, na Slovensku v priemere na jeden cukrovar pripadá okolo 3000 ton repy za 24 hodín. „Juhocukor, ktorý má približne 35-percentný podiel na slovenskom trhu, bol prvou spoločnosťou, do ktorej vstúpil zahraničný partner. Toto odvetvie však ako celok má už zahraničných investorov, a preto je predpoklad, že bude konkurencieschopné so štátmi EÚ. Keďže ročná spotreba cukru na Slovensku je okolo 190-tisíc ton, môže to znamenať, že ostanú len tri cukrovary so spoločnou ročnou kapacitou 210-tisíc ton cukru,“ vysvetľuje J. Tabačár. „Zvýšiť však denné spracovanie o tisíc ton repy znamená investičný náklad 1,5 až 2 mld. Sk, takže skoncentrovanie výroby do troch podnikov nie je zasa až také jednoduché,“ dodáva. Podľa A. Strašiftákovej

zásoby cukru

z minulého roku - asi 35-tisíc ton a nová úroda, odhadovaná na 140-tisíc ton, ukazujú, že cukor by nemal na slovenskom trhu chýbať. „Zaviazali sme sa u ministra pôdohospodárstva, že cukrovary zabezpečia jeho dostatok. Cena však musí zaručovať podnikom reprodukciu,“ hovorí.

V tomto roku bola cukrová repa zasiata na 33-tisíc hektároch. Oproti vlaňajšku je to o 2000 ha menej. Na otázku, ako sa na úrode cukrovej repy podpísalo tohtoročné extrémne sucho, J. Tabačár žartom odpovedá: „Počul som raz jeden vtip. Predsedu družstva sa pýtajú, aký bol hospodársky rok. Vraví: Minulý bol suchý, predminulý mokrý, a teraz sa bojíme, aby ten súčasný nebol tak akurát...“ Faktom však je, že pre veľké sucho sa museli urobiť následné sejby, a to už nie je ono, takže hektárové výnosy sú nižšie. Ani kvalita repy nie je vždy dobrá. V Dunajskej Strede mávajú problémy s prímesou buriny, čo je priamy dôsledok tohtoročných klimatických podmienok. Cukrovarnícka kampaň sa v Juhocukore prehupla do druhej polovice. „Keď to

pôjde dobre,

možno skončíme už v závere novembra,“ vyslovuje prognózu J. Tabačár. Počas víkendovej návštevy tohto cukrovaru som sa dozvedel, že druhého novembra tam dosiahli tohtoročný denný rekord, keď za dvadsaťštyri hodín vyrobili vyše 900 ton cukru.

Vladimír Turanský