Právo áno, a čo zodpovednosť?

Nevyplatené dotácie hrozbou nad dodávkami tepla

„V tohtoročnom štátnom rozpočte sa vyčlenilo na dotácie za teplo 200 mil. Sk. Táto suma by mala postačovať, lebo drvivá väčšina výrobcov tepla sa vtesnala do stanovenej maximálnej ceny pre výrobcov. Ministerstvo financií uvoľnilo navyše sumu vyše 260 mil. Sk za nevyplatené dotácie za rok 1999. Problémom sú však nevyplatené dotácie vo výške 680 mil. Sk za roky 1997 a 1998. Ak sa táto otázka nevyrieši, nemožno vylúčiť, že v terajšej vykurovacej sezóne budú pribúdať prípady odpájania,“ povedal nám primátor Veľkého Krtíša Dalibor Surkoš, ktorý je aj predsedom energetickej sekcie ZMOS. Korene nevyplatených dotácií siahajú totiž do obdobia, keď celú sféru tepelného hospodárstva charakterizovali dva paradoxy. Prvým boli dve oficiálne, štátom určené ceny - maximálna cena pre obyvateľov a maximálna cena pre výrobcov tepla. Tým, že neboli rovnaké, rozdiel sa hradil z rozpočtu. A išlo veru o podstatne vyššie sumy ako uvedených 200 mil. Sk na tento rok. Tie totiž súviseli s druhým paradoxom. Mnohí výrobcovia sa snažili vyrobiť čo najviac tepla, až výška nárokov na dotácie stúpla na 4 mld. Sk. V polovici roku 1997 sa však nečakane dotácie znížili, na čo výrobcovia neboli pripravení. Mnohí nestačili rozbehnúť alebo dokončiť investície do modernizácií a podobne. A odvtedy guľa nevyplatených dotácií sa nabaľuje a spôsobuje problémy v mnohých mestách a obciach. Správcovia bytov dlhujú výrobcom, výrobcovia dodávateľom energie. Rastú penále, viacero pohľadávok majú v rukách súdy,

hrozia exekúcie.

Od januára tohto roku sa konečne začali systémovo paradoxy zotierať. Podľa opatrenia ministerstva financií sa stanovila maximálna cena pre dodávateľov tepla a tá je súčasne maximálnou cenou pre každého spotrebiteľa. Podpora zo štátneho rozpočtu sa týka len tých, ktorí z nejakého závažného dôvodu nemohli investovať a zatiaľ majú vyššiu výrobnú cenu ako 350 Sk/ GJ.

Na otázku Hospodárskeho denníka, ako bude ministerstvo financií riešiť problém nevyplatených dotácií za uvedené roky, nám Robert Tabak, vedúci oddelenia financovania výrobnej sféry MF SR povedal: "Nevyplatené dotácie neexistujú. Tak, ako boli schválené v štátnom rozpočte, sa aj vyplatili.“ Iste, je to v určitom smere pravda. No na druhej strane predsa len ministerstvo financií stanovovalo maximálnu cenu pre obyvateľov. Prečo úradníci na okresných úradoch, kam sa kompetencie za stanovovanie ceny pre výrobcov presunuli, im určovali ceny podstatne vyššie, ako bola cena pre obyvateľov? Predsa musí niesť niekto zodpovednosť. Podľa názoru R. Tabaka, východisko sa môže nájsť iba na politickej úrovni. Tu existuje viacero návrhov. Napríklad, aby sa nevyplatené dotácie

vyplatili zo ŠFRB.

Prostriedky, ktoré v ňom zostali, by sa preto nemuseli vracať do štátneho rozpočtu. D. Surkoš však vidí aj ďalšiu alternatívu. Konkrétne na najbližšej mimoriadnej tripartite, ktorá sa bude týmto problémom zaoberať, chce prísť s návrhom, aby sa využili peniaze, ktoré poľnohospodári nevyužili na riešenie dôsledkov sucha. Podľa D. Surkoša si tiež treba uvedomiť, že situáciu v tepelnom hospodárstve nekomplikujú len nevyplatené dotácie, ale aj neplatiči (občania a najmä štátne organizácie). V súvislosti s avizovaným rastom cien plynu ako jedného z hlavných médií na vykurovanie, sa však situácia môže opäť skomplikovať. Ak sa totiž zvýšia ceny, bude sa logicky musieť zvýšiť aj maximálna cena 350 SK /GJ. To znamená, že občania opäť zaplatia viac, lebo logicky by sa zvýšil počet výrobcov, ktorí sa nevtesnajú do sumy 350 SK/GJ.

Podľa zatiaľ neoficiálnych informácií, ktoré sa nám podarilo získať, od budúceho roka sa uvažuje s úplnou liberalizáciou cien v tepelnom hospodárstve. To znamená, že nebude maximálna cena pre výrobcov a obyvateľov. Nevynorí sa vzápätí opäť hrozba markantného rastu cien? Generálny riaditeľ Slovenskej energetickej agentúry Miroslav Kučera vysvetlil, že v tom prípade bude musieť začať fungovať dobrý regulačný systém. V každom prípade zostane regulácia dodávateľa tepla. Pôjde však aj o to, aby správcovia objektu si nenavyšovali ceny. M. Kučera tiež dodal, že treba riešiť aj rozpor medzi cenami pre domácnosti a podnikateľov (teda aj výrobcov tepla). Kým spotrebiteľ (občan) platí za kubík plynu asi 3 Sk, veľkoodberateľ asi 5 Sk. Takáto deformácia ceny, čiže

krížové dotácie,

nemá v trhovom systéme perspektívu. Ak sa ceny pre výrobcov ešte zvýšia, budú pribúdať tí, ktorí sa chcú od centrálneho vykurovania odpojiť. A tento trend zasa v konečnom dôsledku smeruje k ďalšiemu nevyhnutnému rastu nákladov za dodávky tepla.

Zdena Rabayová