Veľa kriku pre...?

Komentuje Zuzana Krútka

Termín prijatia zákona o obchodných reťazcoch sa stále posúva viac a viac do nedohľadna, sprevádzajú ho diskusie, námietky, rozhorčenia, že dostatočne nepodporuje jednu či druhú zainteresovanú skupinu. Pôvodne to mal byť zákon o vnútornom obchode a v pláne legislatívnych úloh ho mala vláda ešte na rok 1999. Negatívne skúsenosti susedných transformujúcich sa krajín však podnietili ministerstvo hospodárstva k tomu, že sa sústredilo na vstup obchodných reťazcov a usilovalo sa vytvoriť zákon, ktorý by zabránil zneužívaniu postavenia veľkých (diktát obchodu najmä voči domácej výrobe) a zároveň by vytvoril pravidlá pre výstavbu nových „hangárov“ tak, aby nedevastovali krajinu a nešpatili centrá miest. Náš trh by sa postupne mal svojou úrovňou, teda rozsahom predajnej plochy na 1 obyvateľa, dostupnosťou vo vzdialenosti i čase, kvalitou služieb, dostať na úroveň EÚ. Zákon mal prispieť ku kultúrnemu prechodu na túto úroveň, bez dramatických bankrotov domácich firiem, bez hyzdenia reliéfu krajiny. V pripomienkovom konaní však došlo k búrlivému stretnutiu opačných názorov. Prečo len jeden domáci výrobok povinne, a nie viac? A kto nahradí obchodníkovi stratu, keď ich nepredá?! Pingpongu názorov sa nevyhol paragraf o označovaní výrobkov značkou predajcu a z ostatnej verzie napokon úplne vypadla časť týkajúca sa povoľovania výstavby. Zástupcovia domácich organizácií združujúcich obchodníkov sa napokon vyjadrili, že než takýto zákon, tak radšej žiadny. Ako odpovie ministerstvo?

Paradoxne všetok ten krik a zhon, zákulisné lobovanie i verejné publikovanie veľmi protichodných názorov a stanovísk, malo svoj význam: Zástupcovia zahraničných reťazcov - a stále prichádzajú ďalšie - sa napriek neexistencii zákona informujú, čo v ňom bude a usilujú sa preventívne konať v jeho duchu.