Spätný efekt vstupných investícií

Rozdiel v hospodárení vyrovnávajú aktivitami

„Pôvodný rozpočet 75,810 mil. Sk upravilo mestské zastupiteľstvo v Novom Meste nad Váhom na sumu, prevyšujúcu 98 mil. Sk, čo súviselo s predajom mestských majetkov, pričom koncom roka očakávame prebytok zhruba 6,5 mil. Sk,“ konštatuje primátor mesta Ing. Jozef Trstenský. „Je nevyhnutné, aby sme skončili v pluse, pretože štruktúra príjmov je daná tak, aby sme prežili aj prelomové obdobie prvých mesiacov nového roka. Skutočne garantované príjmy z podielových daní, daní z nehnuteľností a správnych poplatkov pritom dosahujú výšku 54 mil. Sk, bežné výdavky na zabezpečenie samosprávnych funkcií mesta sú však o 5 mil. Sk vyššie. Rozdiel sa vykrýva prácou s majetkom, šikovnosťou funkcionárov samosprávy, rôznymi aktivitami, prinášajúcimi do mestskej pokladnice zisk. Napríklad len z nájmov nebytových priestorov plynie ročne 11 mil. Sk.“

Jednou z takýchto aktivít je investícia vo výške 12,5 mil. Sk do kúpy, rekonštrukcie a sprevádzkovania objektu bývalej reštaurácie Považan, ktorá roky chátrala v centre mesta a bola terčom kritiky obyvateľov. Počiatočná investícia sa však postupne z titulu následného prenájmu objektu

viacerým subjektom

do mestskej pokladnice vráti. Medzi ďalšie investičné akcie, ktoré celkovo na tento rok predpokladajú výšku 21 mil. Sk, je kúpa 14 buniek v bývalom hoteli Stavoindustria a ich následná rekonštrukcia na väčšie jednoizbové nájomné byty s rozlohou 38 štvorcových metrov, ktorými sa riešia v meste najakútnejšie sociálne prípady. Náklady na jeden byt dosiahli výšku 400-tisíc Sk a sú už plne obsadené. Miestny útulok pre ľudí bez prístrešia, postavený bez štátnych dotácií, stál mestskú samosprávu len v tomto roku 1,8 mil. Sk, pri celkovom náklade 5,3 mil. Sk. Prvého júna otvorili pre športujúcu mládež ihrisko s U rampou pod prístreškom a skejtbordovú dráhu s deviatimi prekážkami celkovým nákladom 800-tisíc Sk, posledné tri roky pravidelne investujú do údržby a rekonštrukcie

chodníkov a ciest,

v tomto roku na túto položku vyčlenili 5,5 mil. Sk, hoci reálne potreby sú oveľa vyššie. „To sú akcie, ktoré je vidieť. Sú však aj také, ktoré občan nevníma a pritom samosprávu finančne zaťažujú. Je to napríklad spracovanie územného plánu centrálnej mestskej zóny, v rámci ktorého chceme zadefinovať využitie každej funkčnej plochy a do budúcnosti uľahčiť potenciálnym záujemcom o výstavbu či rekonštrukcie objektov stavebné konania s tým súvisiace.“ Projektová príprava na rekonštrukciu Námestia slobody a priľahlých ulíc stojí 1,5 mil. Sk, pričom celkové investičné náklady na rekonštrukciu námestia, do ktorej by sa chceli pustiť budúci rok, by mali dosiahnuť 220 mil. Sk. „Keď do niečoho investujeme, mali by sa nám financie vrátiť. Táto akcia je však takou, ktorá je finančne nenávratná, ale mesto ako také, ju potrebuje a musí ju začať realizovať, lebo je to nevyhnutnosť a požiadavka občanov.“

Nové Mesto nad Váhom má v správe aj atraktívnu rekreačnú oblasť

Zelená voda,

kde vlastní a prenajíma niekoľko hektárov pôdy. V súčasnosti sa spracúva podrobný územný plán využitia tejto zóny, jej obostavanosti vrátane stanovenia limitov návštevnosti. Vzhľadom na celkový nedostatok investičných prostriedkov sa mesto snaží časť investičných akcií zabezpečiť prostredníctvom Technických služieb mesta, príspevkovej organizácie, čím sa mu darí ušetriť až 50 % realizačných nákladov.

Jozef Trstenský predpokladá, že v krátkej budúcnosti vznikne na Slovensku celoplošne problém s neplatičmi bytov. Ich krivka z mesiaca na mesiac stúpa a od začiatku roka nedoplatok Mestskému bytovému podniku narástol z jedného milióna korún o 500-tisíc Sk. Ak toto číslo prekročí únosnú hranicu, za ktorou už nebude mať zdroje na zabezpečenie

produkcie tepla

a teplej úžitkovej vody, nastane neriešiteľná situácia. Ani novela zákona, ktorá umožní deložovať neplatiča bez náhrady ubytovania nevyrieši problém, pretože takáto rodina sa dostane na riešenie primátorovi ako sociálny problém. „Neviem si osobne predstaviť, že by som dal príkaz na deložovanie rodine, ktorá síce neplatí, ale ktorá má malé deti...“

Primátora trápi bytová problematika všeobecne, konkrétne nedostatok bytov pre mladé rodiny, ktoré v súčasnej zhoršujúcej sa ekonomickej situácii nemajú z titulu chýbajúcich finančných zdrojov vyhliadky na vyriešenie bytovej situácie. „Troj-, ba až štvorgeneračné bývanie v malých bytoch následne prináša so sebou nervozitu a napätie v medziľudských vzťahoch, stále viac sa presadzujúci egoizmus a ľahostajnosť, či až negatívne správanie sa k veciam verejným.“

Zora Petrášová