Koniec nielen cukrárne ale aj ilúzií?

Živnostníci nemôžu vyžiť z pekných rečí

„Podnikám desať rokov, ale ani jedna vláda neurobila pre živnostníkov takmer nič. Zníženie sadzby dane z príjmu v tomto roku je smiešne, pretože predtým nás obmedzili v iných veciach, napríklad v odpisovaní áut, pohonných látok, vymýšľali sa nové dane, dlhý je aj čas odpisovania. A je mi úplne jedno, kto je práve pri moci.“ Júlia Csicsayová má cukráreň v desaťtisícovom meste na juhu Slovenska. Hoci začala podnikať tesne pred novembrom 1989, teraz spolu s manželom uvažuje o tom, že s cukrárenskou výrobou skončí. Po desiatich rokoch, keď by mal byť rodinný podnik stabilizovaný a zabehnutý... „Po prvé, ľudia už nemajú peniaze na sladkosti, majú čo robiť, aby pokryli nevyhnutné životné potreby. Klesá mi obrat, ale súčasne aj vstupy, réžia, najmä ceny plynu a elektriny prudko rastú. Blížim sa k hranici stratovosti. No a okrem toho sú tu stále administratívne prekážky. Najnovšie prišli okresní hygienici s neúmernými požiadavkami. Požadujú, aby sme mali vlastné laboratórium na kontrolu kvality múky.“ Júlia Csicsayová nepozná jeho cenu, odhaduje ju však rádovo na niekoľko stotisíc korún. A tie nemá. „Prečo by som mala kontrolovať neškodlivosť suroviny, ktorú odoberám z veľkoskladu a navyše kontrolujú ju tí istí hygienici? Navyše pravidelne kontrolujú zákusky a ďalšie hotové výrobky a doteraz za desať rokov nebol žiadny problém. Okrem toho pravidelne a veľmi často musím platiť rozbory vody, ktorú mi prídu odobrať. Takisto nechápem prečo, keď ide o mestský vodovod, kde je voda kontrolovaná už pri zdroji. Vari sa môže potrubie pokaziť za týždeň, dva?“

Cukráreň obchádza aj tieň obchodných reťazcov. Neďaleké už desať rokov rozostavané obchodné stredisko vraj kúpila a pripravuje jeho dostavbu Billa. „Potom už môžeme zavrieť definitívne,“ hovorí majiteľka cukrárne, ktorá je vzdialená len niekoľko desiatok metrov od spomínaného rozostavaného obchodného strediska. O dodávkach pre veľkoobchod sa odmieta baviť so slovami: „Ale veď aj tam treba mať známych, napokon, tak ako všade. Nepomôže kvalita, nižšie ceny. A tu by som dala do súvislosti nenormálny tlak zo strany hygienikov. Pripadá mi to, akoby nás chceli zlikvidovať, aby sme uvoľnili miesto iným dodávateľom a obchodníkom. Napríklad na poslednej kontrole nám povedali, že nestačí, keď receptúry na prípravu zákuskov máme v knihe, ale musíme mať akési výpisky každého konkrétneho zákusku... No čo je to za logika? Akoby to nestačilo, živnostenský úrad nás vyzval, aby sme si prišli obnoviť živnostenský list, lebo ho máme ešte z čias mestských národných výborov. Vraj treba zmeniť tlačivo a pečiatku – dôvodili. Ja sa pýtam - na čo? Aby sme zaplatili poplatky? Rozhodujúce by predsa malo byť to, že nemáme reklamácie, že spĺňame kritériá hygieny a zákazníci sú spokojní. Aspoň s tým som išla podnikať. Ale ukazuje sa, že som bola naivná...,“ dodáva Júlia Csicsayová.

Peter Višváder