Zajcev, ako ho nepoznáme

Jeho meno v západnom svete je už po desaťročia rovnako známe, ako mená jeho súčasníkov a uznávaných veličín ruskej literatúry - J. Obrazcovovej, M. Pliseckej, G. Vyšnevskej, M. Rostropoviča či S. Michalkova.

Stále mladý elegán, už šesťdesiatnik Zajcev (1938), ktorý aj v bývalom Sovietskom zväze si dokázal vytvoriť svoju relígiu - módy, krásy, ktorá aj napriek vtedajšej železnej opone neunikla pozornosti znalcom a osobnostiam módy vo svete. Z neveľkého podmoskovského závodu na výrobu pracovných odevov sa dostal až do najvyššej spoločnosti svetových módnych návrhárov, ako sú Versace, Pierre Cardin, Yves Saint Laurent a iní. Podarilo sa mu vytvoriť a presadiť vlastný módny štýl, ktorým zaujal nielen kolegov, ale ktorým aj prerazil do sveta módy, keď prišiel s niečím originálnym a novým, dovtedy na módnych pódiách nepoznaným. Nechal sa inšpirovať nie západnou kultúrou, ale „ruskou tematikou“ predovšetkým nevyčerpateľnou pokladnicou ruského kultúrneho dedičstva a ľudu a poňatím modelov v ruskom národnom duchu.

Vjačeslav Zajcev - akademik humanitných vied, profesor, člen zväzu umelcov RF, zaslúžilý umelec RF, laureát štátnej ceny a čestný občan mesta Paríž , osobnosť roka v móde, je v posledných rokoch známy aj svojím novým umeleckým prejavom a aktivitami. Ako kreatívny maliar sa vymanil z profesijného vplyvu módneho návrhára a paralelne vykročil smelo aj na dráhu úspešného výtvarníka. V kresbách venovaným najmä ženám, dokáže vo svojich kompozíciách skryto vyjadriť krásu kriviek ženského tela, večnú krásu nielen ženského tela, ale aj krásu jemnej ženskej duše, keď nechýba im ani jemný erotický nádych. Aj preto sú dnes už jeho kresby vyhľadávané medzi milovníkmi a zberateľmi výtvarného umenia.

Od obdivu k ženskej kráse je už len na skok k poézii. Aj tu je Vjačeslav Zajcev doma. S poéziou začal až ako zrelý štyridsiatnik. (Podľa známeho básnika Jevtušenaka začal v správny čas.) Zrazu objavil v sebe schopnosť myslieť a vyjadrovať sa slovami poeta. Vo veršoch sa snaží vypovedať, že to najkrajšie čo je v živote človeka je láska. Ona dáva človeku nezničiteľný náboj, náboj telu i duši. „Láska je fantázia, môj stimul k práci. Bez nej by som nič nedokázal,“ rád priznáva Vjačeslav. Už doteraz, aj keď ešte nepovedal posledné slovo, a je plný tvorivých nápadov a síl, dokázal v umení neskutočne veľa. V móde, v kreslení, v poézii. Všetky jeho lásky mu možno iba závidieť, hovorí.

Peter Závacký