Cestovné náhrady a daň

Píšte na adresu redakcie, faxujte na číslo 07/6381 0413 alebo mailujte do schránky: nazory@hd-dennik.sk

Sme spoločnosť s r. o., účtujeme v sústave podvojného účtovníctva. V majetku firmy máme zaradené osobné motorové vozidlo, ktoré je občas využívané aj na súkromné účely. Za najazdené km na súkromné účely účtujeme spotrebu pohonných látok ako nedaňový výdavok, tzn., že z celkovo najazdených km vyčleníme km za súkromné jazdy a km na služobné účely potom ešte rozdelíme na 85 % daňovo uznateľných výdavkov za spotrebu PHL a 15 % daňovo neuznaných. Máme však pochybnosti, či to robíme dobre, t. j. či nemáme tých 15 % odrátať z celkovo najazdených km, v ktorých sú zahrnuté aj tie kilometre za súkromnú jazdu.

- Podľa môjho názoru vykonávate prepočet správne. Ak by ste 15 % odrátali najprv z výdavkov celkovo najazdených km, a potom ešte za km súkromne najazdené, bolo by to nelogické, pretože by ste určitú časť z výdavkov, ktoré nie sú daňovo uznané, odpočítali dvakrát. Prvý raz z celkových výdavkov náklady na PHL a druhýkrát na súkromné účely, ktoré idú mimo daňových výdavkov v plnej výške (100 %). Okrem toho výdavky na spotrebované pohonné látky sa prepočítavajú podľa cien platných v čase použitia vozidla prepočítané v zmysle zákona. V súčasnosti je dosť pravdepodobné, že v čase použitia vozidla na súkromné účely táto cena môže byť iná, ako v čase jeho použitia na služobné účely.

Ide o cestovný príkaz zamestnanca, ktorý je šoférom z povolania a ktorý má ako miesto výkonu v pracovnej zmluve napísané sídlo firmy. Každá cesta mimo sídla firmy je jeho pracovnou cestou. Vyplácame mu preto každý deň diéty v zmysle zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách. Musí tento zamestnanec podrobne rozpisovať na príkaze odkiaľ kam jazdí, všetky trasy, ktoré v ten deň prejde a tiež časy a km? Ak ide o nákladné vozidlo zamestnávateľa, keď sa mu preplácajú len diéty podľa dĺžky pracovnej cesty v hodinách, stačí za tento deň vyznačiť deň, čas trvania a sumu diét?

- Cestovné náhrady, ktoré sú zamestnancovi preplácané, musia byť na daňové účely všeobecne preukázateľné. Musí byť zrejmé, pokiaľ ide o „uznanie“ výšky diét (stravného), o ako dlhý časový úsek pracovnej cesty ide.

Zákon o cestovných náhradách (§ 5 ods. 3 zákona č. 119/1992 Zb.) však umožňuje v prípadoch, ak ide o zamestnancov, u ktorých častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, dohodnúť v kolektívnej zmluve odchylne od tohto zákona podmienky pre poskytovanie stravného, ako aj nižšie sadzby stravného pri pracovnej ceste.

Vo vašom prípade by sa dalo využiť i ustanovenie § 19 zákona o cestovných náhradách, podľa ktorého je možné cestovné náhrady paušalizovať. Pri výpočte paušálnej sumy musí zamestnávateľ vychádzať z priemerných podmienok rozhodných pre poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupiny zamestnancov.

Z uvedeného vyplýva, že určité zjednodušenie je možné na dané účely vo vašom prípade aplikovať.

Na základe zákona č. 119/1992 Zb. o cestovných náhradách, zamestnanec, ktorý je vyslaný na pracovnú cestu, má nárok na náhrady stravného, ak pracovná cesta trvala dlhšie ako päť hodín.

Je možné v prípade, ak zamestnanec mal v deň konania pracovnej cesty poskytnutý stravný lístok od zamestnávateľa a neodpracoval na pracovisku viac ako tri hodiny (pracovnú zmenu), vyplatiť náhradu stravného (diéty) kráteného v hodnote stravného lístka?

- Podľa môjho názoru tento postup nie je možný. V čase pracovnej cesty má zamestnanec nárok na cestovnú náhradu vo forme stravného (podľa počtu hodín) a nemá nárok na stravný lístok (ak neodpracoval viac ako tri hodiny na pracovisku v ten istý deň). To sú dve plnenia, ktoré nemožno zlučovať alebo porovnávať. V deň pracovnej cesty nemá zamestnanec nárok na stravný lístok. Ak ho dostane poskytnutý, zamestnávateľ je povinný uhradiť ho z tzv. „nedaňových“ nákladov (výdavkov).

Stravné, ako cestovnú náhradu, je možné „úmerne“ krátiť len v prípade, ak je na pracovnej ceste preukázateľne poskytnuté bezplatné stravovanie čiastočne. Neposkytne sa vôbec, ak je na pracovnej ceste v plnej výške bezplatne poskytnuté stravovanie.

Sme akciová spoločnosť so zahraničnou majetkovou účasťou. Od októbra 2000 budú v tejto spoločnosti zamestnaní Japonci. Ako ich príjem máme zdaňovať? Japonci majú dlhodobý pobyt na Slovensku a zároveň budú v predstavenstve a. s.

- V zmysle čl. 15 zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorá je uzatvorená s Japonskom (reg. pod číslom 46/1979 Zb.) sa tento príjem zdaní v čase výplaty u nás podľa zákona č. 366/1999 Z. z. Ide o príjem zo závislej činnosti podľa § 6 ods. 1 písm. a), resp. písm. c) v prípade odmien členov štatutárnych orgánov (predstavenstva a. s.). Uplatní sa preto bežný režim mesačného zdanenia, platný pre tento druh príjmu. Problémom je, či budú títo zamestnanci považovaní za daňových rezidentov alebo nie (pre uplatnenie nezdaniteľných súm na deti a po skončení roka na manželku). Na základnú nezdaniteľnú sumu má nárok daňový rezident i nerezident, pokiaľ nepoberá starobný dôchodok. Daňová rezidencia je podľa čl. 4 zmluvy viazaná na bydlisko fyzickej osoby, ktoré nie je bližšie špecifikované s tým, že ak má takáto osoba bydlisko v oboch zmluvných štátoch, majú rozhodnúť ministerstvá financií vzájomnou dohodou. V prípade problémov, odporúčame obrátiť sa na MF SR.

Dagmar Piršelová