Nebezpečie ekonomiky USA

Federálny rezervný systém (FED), ktorý v USA plní funkciu centrálnej banky, sa po prezidentských voľbách nevyhne rozsiahlym personálnym zmenám. Nový americký prezident bude musieť krátko po svojom nástupe do úradu v januári 2001 rozhodnúť o obsadení troch zo siedmich guvernérskych miest. V roku 2002 a 2004 sa uvoľnia ďalšie dve guvernérske kreslá a treba mať na zreteli, že šéf americkej centrálnej banky Alan Greenspan už mal 70 rokov. Jeho prezidentské funkčné obdobie sa skončí v roku 2004 a guvernérom zostáva do roku 2006. Miesta guvernérov Fedu nezostali voľné nie preto, lebo ich B. Clinton nechcel obsadiť, ale preto, lebo ich obsadenie blokovali republikáni v Kongrese. Z ich ľudí zostal vo vedení len Edward Kelley. V amerických dejinách ešte nikdy nemala centrálna banka taký silný vplyv na menovú a hospodársku politiku krajiny ako v posledných ôsmich rokoch počas úradovania prezidenta Billa Clintona. FED sa dokonca v niektorých kruhoch pokladá za strojcu a garanta súčasnej dlhej etapy silného rastu americkej ekonomiky. Šéfekonóm Bushovej prezidentskej kampane Lawrence Lindsey prisahá vernosť kontinuite súčasnej politiky centrálnej americkej banky, avšak viacerí významní bankári, ktorí stoja za Bushom, v diskusiách vyjadrili názor, že politiku FED-u bude

treba modifikovať.

Podľa prezidenta ceduľovej banky v Richmonde Alfreda Broaddusa dôvodom na zvýšenie úrokových mier je práve rast produktivity práce. A to preto, lebo kapacita na strane ponuky sa zvyšuje len pomaly. Akciové trhy v dôsledku očakávaní reagujú urýchlene, a tým vytvárajú dopyt, ktorý na strane ponuky nemožno hneď uspokojiť. Výsledkom býva rast cien, resp. inflácie, na čo potom treba reagovať zvýšením úrokov. Predikcii vývoja americkej ekonomiky sa venoval aj profesor ekonómie Harvardovej univerzity v USA Jeffrey D. Sachs, ktorý vo svojom komentári varuje pred nástupom nebezpečnej fázy. Priaznivá investičná atmosféra v kombinácii s nákupnou chuťou obyvateľstva bola v poslednom období hnacím motorom amerického boomu. V súčasnosti sa však pohonné látky dlhodobého rastu ekonomiky vyčerpávajú. Na každý zarobený dolár sa v USA vydáva do spotreby 1,04 dolára, z ktorého 4 centy nadspotreby sú kryté dovozom kapitálu zo zahraničia.

Možná kríza

Sachs vidí prvky nástupu možnej krízy v poklese kurzov na burzách, dôsledkoch vysokej ceny ropy, ktoré znižujú zisky podnikov a oslabujú kúpyschopnosť domácností. Z toho by mohla vzniknúť inflácia, ktorá by sa dala stlmiť len zvýšením základných úrokových mier. Otázna je aj hospodárska politika USA po nástupe nového prezidenta do úradu. Potvrdením kontinuity súčasnej politiky by bol Al Gore. Masívne znižovanie daní, o ktorom hovorí George W. Bush, je veľmi riskantné, lebo sa špekuluje s prebytkami rozpočtu, ktoré sa nemusia opakovať. Neistoty sa zvyšujú v USA a aj v zahraničí. Udalosti vo svetovej ekonomike, podľa vyjadrení J. D. Sachsa, sa predpovedajú veľmi ťažko. Je možné, že americká ekonomika bude postupovať aj na budúci rok rovnakým tempom ako doteraz, ale realistickejšou je predstava, že rast hospodárstva a produktivity bude na budúci rok v americkej ekonomike slabší.

(TASR)