Hospodársky denník
USD49,964 Sk
EUR43,401 Sk
CHF28,446 Sk
CZK1,251 Sk
  Utorok  7.Novembra 2000

Zlepšenie s ručením obmedzeným

Strednodobý finančný výhľad je optimistický, ale plný rozporov

Reformy v oblasti školstva, zdravotníctva a v sociálnej sfére budú sa i v najbližších troch rokoch podieľať najväčšou mierou na verejných výdavkoch. Nedôjde teda k úsporám v týchto oblastiach, pričom zdroje ekonomiky zostávajú obmedzené. Napriek tomu vláda v Strednodobom finančnom výhľade na roky 2000 až 2003, ktorý je súčasťou štátneho rozpočtu na rok 2001, predpokladá znižovanie deficitnosti verejného okruhu. Nie je to však jediný rozpor, ktorý tento dokument obsahuje. Kým pôvodne vláda v Strednodobých prioritách hospodárskej politiky Slovenska uvažuje s rastom HDP o 2,5 % a o 3,9 % na tento a budúci rok, v Strednodobom finančnom pláne tieto čísla koriguje na 1,6, resp. 3,2 %. Sú teda nižšie a vláda tým uznáva, že rozvojové impulzy nemajú takú razanciu, ako pôvodne predpokladala. S tým korešponduje aj odklad pozitívneho zlomu vo vývoji hospodárstva SR o rok, teda z roku 2000 na priebeh roku 2001. Spôsobí ho zníženie tempa rastu HDP, na ktorý zasa vplýva poklesom domáceho dopytu, ako aj zvýšenie priemernej ročnej miery inflácie. Tá ide zasa na vrub úpravám štátom regulovaných cien, rastu miery nezamestnanosti a poklesu reálnej mzdy. V roku 2002 by HDP mal vzrásť o 4,8 a v roku 2003 o 5,3 %.

Strednodobý finančný plán je po prvý raz súčasťou návrhu štátneho rozpočtu a má zabezpečiť kontinuitu v celom okruhu verejných financií. Poslúži aj na stanovenie globálnych cieľov vo verejných financiách, identifikáciu dostupných zdrojov a stanovenie výdavkových limitov. Okrem toho podnikateľskej sfére by mal pomôcť zorientovať sa v príprave svojich podnikateľských zámerov pre jednotlivé roky, či pre dlhšie časové obdobia. Vláda tým, že takýto dokument spracovala, splnila požiadavku nielen zahraničných finančných inštitúcií, ale práve aj podnikateľských kruhov. Isto je však perličkou skutočnosť, že oproti asi pred rokom pripravenému dokumentu Strednodobé priority hospodárskej politiky Slovenska sú tu viaceré, už spomínané zmeny. Akú záväznosť či mieru presnosti potom môže mať prognóza na tri roky? Presne sa trafiť do vývoja je objektívne o to ťažšie, že ide o reformnú krajinu a jej ekonomiku.

Celý materiál je preto poznamenaný vysokou mierou neistoty. Prejavuje sa to napríklad pri stanovení deficitu spomínaných verejných financií, kde kabinet nedokáže znižovať výdavky tak, aby to bolo v súlade s predpokladaným vývojom deficitu vo vzťahu k HDP. V tabuľkovej časti síce hovorí maximálne o 4-percentnej hranici, ale v inej časti materiálu pripúšťa jej prekročenie a následné pohyby v kurze koruny či prechodné zvýšenie úrokových sadzieb. Vláda dokonca pripúšťa, že ak sa po roku 2001 nepodarí znížiť deficitnosť verejných financií, nabúra to stabilitu hospodárstva. Na jednej strane vidí vážne hrozby, súčasne však pri reformách v školstve, sociálnom systéme a najmä v zdravotníctve nekoná dosť razantne.

Vo vývoji trhu práce je vláda vo finančnom výhľade optimistická. Oproti tohtoročnému priemeru 19,1 % predpokladá pokles v roku 2001 na 16,3 %, na 15,9 a v roku 2003 dokonca na 15,2 %. Ak odhliadneme od verejnoprospešných prác, ktoré znížili hrozivých 20 %, v materiáli sa nehovorí o konkrétnych stimuloch, ktoré by mali viesť podnikateľov k vyššej zamestnanosti. Veď obrat im klesá, žiadne úľavy pri zamestnávaní nemajú, zahraničný kapitál k nám nejde... Na zníženie miery nezamestnanosti tajomné, ale nekonkrétne vyjadrenia premiéra M. Dzurindu („máme v talóne celý rad opatrení“) sotva budú stačiť.

Po tohtoročnom priemere 12 % predpokladá vláda vo finančnom výhľade zníženie na 7 %., teda takmer o polovicu. V roku 2003 by dokonca malo byť 6,3 %. Je predikcia na budúci rok reálna, ak si uvedomíme, že onedlho sa má opäť zdražovať plyn, elektrina a aký bude vývoj v oblasti pohonných látok vzhľadom na vývoj kurzu koruny oproti doláru., to si netrúfne nik predpovedať. Škoda, že v tejto súvislosti vláda nehovorí v materiáli o vývoji reálnej mzdy, hoci podľa spomenutého vývoja inflácie by sme na tom mali byť lepšie ako v súčasnosti. Nasvedčuje tomu rast nominálnej mzdy, keď oproti súčasným 11 618 Sk by sa mala dostať v roku 2001 na úroveň 12 466 a v roku 2003 až na 14 500 Sk.

Peter Višváder

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.