Hospodársky denník
USD49,964 Sk
EUR43,401 Sk
CHF28,446 Sk
CZK1,251 Sk
  Utorok  7.Novembra 2000
Archív - Tiráž - Prílohy
Vyhľadávanie
 
Titulná strana
Z domova
Podnikové spektrum
Zahranicie
Podnikateľ a štýl
Veda/Kultúra
Digitálny svet
Finančné komentáre
Šport
Poradenstvo/Servis
Inzercia
ASS
Veľtrhy a výstavy 2004
Spotrebiteľské ceny
Hospodársky klub
Zdravotníctvo













Rovnaké podmienky elixírom podnikania

Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), predseda predstavenstva a generálny riaditeľ Chemosvitu, a. s., Svit, Ing. Michal Ľach (1948) vyštudoval zahraničný obchod na Vysokej škole ekonomickej. Od roku 1972 pracuje v Chemosvite, začínal ako referent predaja a vývozu, v osemdesiatom druhomzačal budovať obchodno-servisné stredisko. V roku 1989 ho zamestnanci zvolili za riaditeľa. Verí v čo najužšie prepojenie: akcionár - zamestnanec - manažér. Od tejto jeho viery sa začal odvíjať jeho rozhovor so šéfredaktorom Hospodárskeho denníka PhDr. Petrom Kasalovským.

Tripartitu podľa názoru jedného jej reprezentanta. Jednej jej vetvy...

- Tripartitu treba posudzovať z viacerých úrovní. Vrcholovú, teda týkajúcu sa vedúcich predstaviteľov štátu, Radu hospodárskej a sociálnej dohody a fungovanie tripartitného dialógu na podnikovej úrovni. Podľa môjho názoru dialóg na podnikovej úrovni spĺňa najvyššie kritériá, je to výsledok kolektívneho vyjednávania. Pokiaľ ide o dialóg na úrovni zväzov, takisto si myslím, že Slovensko môže byť príkladom pre všetky krajiny bývalého socialistického bloku. Máme jednak najdlhšiu tradíciu, pretože v týchto dňoch oslavujeme alebo si pripomenieme 10. výročie vzniku Rady hospodárskej a sociálnej dohody (RHSD) na federálnej úrovni a prakticky sme v tom pokračovali aj na úrovni Slovenskej republiky. Tento dialóg má svoj význam, má svoju nezastupiteľnú funkciu. Samozrejme, že sú dôležité rokovania na úrovni najvyšších predstaviteľov, teda premiéra, prezidenta Konfederácie odborových zväzov (KOZ) a Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení (AZZZ), ale tie skôr dávajú možno nejaký rámec, smer tomu, kam by sa to malo uberať. Z tohto hľadiska, po krízových obdobiach po nástupe novej vlády, môžeme konštatovať, že je priestor na to, aby sme spoločne hľadali východiská. Kritické pripomienky zo strany odborov k niektorým prístupom je mi ťažko posudzovať, pretože sa nezúčastňujem na RHSD.

Keby sme si zobrali nezainteresovaného poslucháča, čitateľa, po rokovaniach tripartity na najvyššej úrovni to vyzerá tak, ako by ste sa boli medzi sebou vyrovnali so situáciou, ktorá je, a mali optimistický pohľad do budúcnosti. Ako to vlastne je?

- Treba povedať jasne, že nie sme vyrovnaní so situáciou, ktorá je, pretože pri každom takomto stretnutí sú nastoľované požiadavky predovšetkým zo strany zamestnávateľov, ako aj zo strany zástupcov zamestnancov, teda prostredníctvom prezidenta KOZ. Je to iný problém, a to je otázka schopnosti ekonomiky a schopnosti vlády a politického rozhodnutia,

čo treba zmeniť.

Hovoril som o tom aj na zjazde KOZ. Žiaľ, nikto tam moje vystúpenie nekomentoval ani nepripomienkoval, ani nezverejnili predložené námety. Hovoril som v tom zmysle, že keď na jednej strane deklarujeme vstup do EÚ a NATO, treba jasne vysvetliť a povedať, aké sú tu podmienky, riziká, prínosy, teda jasne povedať, do čoho ideme a čo to prinesie. Doteraz nikto nikdy o tom jasne nič nepovedal. Keď sme otvorili trh v roku 1989 či 1990, prinieslo to veľa negatív. Na jednej strane sme na nové vplyvy neboli pripravení, a preto hovorím o negatívach. Myslím si, že sme sa z toho nedostali, že síce prevažná časť podnikateľskej sféry sa naučila žiť aj v týchto zložitých náročných trhových podmienkach, ale za akú cenu. Chcete argument? Odpoveď, prečo to takto vidím, jednoznačne nájdete v napĺňaní štátneho rozpočtu. Veď to nie je z tlačiarne ani z ničoho iného, len z príjmov daňových subjektov a z toho, čo sa v podnikateľskej sfére tvorí. Nehľadiac na to, či je to priemysel alebo poľnohospodárstvo, malí, strední alebo veľkí podnikatelia. Ale zdroje, o ktorých dnes hovorí vláda, že má možnosť prerozdeľovať, že ako sa znižuje zadlžovanie štátneho rozpočtu, je to jednoznačne z toho, že podnikateľská sféra sa naučila žiť. A pri všetkých týchto rokovaniach hovoríme o tom, že je nevyhnutné naďalej vytvárať podnikateľské prostredie, ktoré bude rovnocenné pre všetkých podnikateľov a nebudú tu podmienky len

pre niektorých

vybraných. Predstavitelia tejto vlády kritizovali privatizáciu, že bola len pre niektorých vybraných. Keď je to ako príklad, a keď hovoríme o vytváraní podnikateľských podmienok, nepodceňujme občana, nepodceňujme domáci podnikateľský subjekt. Niekde to slovo v Hospodárskom denníku bolo. My žiadame, aby sa vytvorili rovnaké podmienky bez ohľadu na to, či je to fyzická alebo právnická osoba slovenskej štátnej príslušnosti alebo je to iná štátna príslušnosť.

Keď si zoberieme obdobie krízového stavu vo vzťahoch medzi jednotlivými členmi tripartity, čo sa za dva roky z pozície AZZZ zmenilo k lepšiemu?

- Nekomunikácia bola v začiatkoch, keď nastúpila nová vláda, ale bolo to myslím skôr v dôsledku nepoznania problematiky ako z nejakých osobných antipatií alebo niečoho takého. Ale po vysvetlení sa tu začala pravidelná diskusia a dnes môžem povedať, že aj dialóg.

Ale čo sa zmenilo z hľadiska AZZZ?

- Zo strany Asociácie sa nezmenilo nič zásadné. Predkladáme návrhy, žiadame, navrhujeme, čo treba riešiť a čo chceme zmeniť z hľadiska podnikateľských podmienok.

Ako vnímate vy osobne a asociácia strednodobý plán rozvoja, ktorý schválila vláda, keď to tak mám povedať, pod vedením vicepremiéra Ivana Mikloša?

- Túto problematiku myslím si sme celkom dôsledne rozobrali. Bol to prvý dokument strednodobého charakteru, prakticky bol predkladaný minulý rok. A vtedy sme žiadali, aby bol dopracovaný do konkrétnych čísel. Aby boli určené

jasné čísla,

ktoré chceme dosiahnuť. To bolo náš zámer. Ale ako filozofiu sme tento námet akceptovali, a žiadali sme ho premietnuť do konkrétnych nástrojov hospodárskej politiky vlády. Do konkrétnych ročných nástrojov, od štátneho rozpočtu až po oblasť, ktorá súvisí s daňovým zaťažením a s prijímaním podmienok i nástrojov hospodárskej politiky, ale tak, aby neobmedzovali podnikateľskú činnosť.

V rozhovoroch s premiérom, vicepremiérom, ale aj s ekonomickými ministrami som dospel k názoru, že táto krajina má čoraz slušnejšie východiskové pozície pri transformácii ekonomiky. Zaujíma ma váš názor, ako vnímate tie čísla, o ktorých sa tu hovorí, nechcem podávať barličku z mojej strany, nehovorím, že politika je pre ľudí a, žiaľ, väčšiny ľudí sa táto politika netýka v tom pozitívnom zmysle slova. To, čo bude, na to sme si zvykli po rôznych sľuboch v minulosti, či už v pozitívnom alebo v negatívnom zmysle.

- Nebyť východiskovej pozície, ktorá tu bola aj po roku 1989, pretože potenciál tu ostal, na to sa zabúda, bolo by to dopadlo inak. Keď už žiadny iný, tak ľudský celkom určite. A ešte bol tu i potenciál v oblasti výroby. Veď ostali odvetvia, ktoré fungovali aj po roku 1989 a fungujú dobre dodnes. Z čoho sa napĺňa štátna pokladnica? Z čoho sa prerozdeľuje štátny rozpočet? Toto nechce nikto brať na vedomie?

A čo sa privatizuje?

- Isteže, pokiaľ ide aj o privatizáciu. To sú predsa fabriky, ktorých prevažná väčšina je funkčná. Keď dnes hovoríme, že viac ako 70 % z nich je v privátnych rukách a sú funkčné, potom naša východisková pozícia nebola zlá, nie je zlá ani dnes. Ide len o to, že treba povedať, povedzme na obdobie dvoch-troch rokov, aké dáme garancie napríklad v oblasti cien. Budeme ich upravovať v oblasti energií takto, v oblasti daní pôjdeme konkrétnymi krokmi, nebudeme znižovať daňové zaťaženie, ale nebudeme ho ani zvyšovať.

Ani podmienky teda.

- Tým bude podnikateľskej sfére jasné, že na dva roky si môže pripraviť tie a tie kroky vo svojich firmách.

Keď som prichádzal do Svitu, v rádiu zaznelo, že sa predsa len budú meniť aj odvody v prospech Sociálnej poisťovne.

- To je v rozpore s tým, čo sa hovorilo, že sa nebude zvyšovať daňové zaťaženie. A zvýšenie odvodov do Sociálnej poisťovne je zvýšenie daňového zaťaženia pre podnikateľskú sféru. Kto to

bude hradiť?

Občan? Zamestnávateľ? Zatiaľ sa hovorí len o zamestnávateľoch. Minimálnou časťou by mal prispievať aj občan. Len zvýšením príspevkov problém nevyriešime.

Je tu ďalší aj problém. To, čo ste spomínali pred chvíľou. To znamená rovnosť podmienok v podnikaní. To je v podstate ústavný princíp. Človek je schopný vnímať a myslím si, že aj domáci podnikateľ, isté osobitné úľavy v záujme príchodu zahraničného kapitálu. Môže to jednotlivo zobrať, môže sa tváriť, že to chápe. Z hľadiska princípu je to však nesprávne.

- Pán šéfredaktor, položím vám protiotázku. Sú slovenské koruny iné ako nemecké marky?

Nemyslím si, ja s vami súhlasím, pokiaľ je táto báza takáto. Myslím si však, že podmienky na podnikanie musia byť pre všetkých rovnaké. Prečo vláda v tomto smere postupuje inak? Napríklad v Site ste o tom hovorili.

- Hovoril som o tom aj na zjazde KOZ, že chceme rovnaké podmienky, pretože slovenskí manažéri, prevažná väčšina slovenských manažérov, nie sú horší a dokonca si myslím, že sú lepší ako zahraniční, pretože išli bez úľav a v ťažkých podmienkach dokázali, že sú funkční. A povedal by som, rozvíjajú sa. Veď sa tu značná časť fabrík rozvíja, investuje, obchod rastie nielen vývozom, ale aj dovozom. Ale dovoz, to sú suroviny alebo investície. To znamená, že keď podnikateľská sféra je toto schopná absorbovať a investovať, asi je schopná, tak prečo jej určitým spôsobom brániť v rozvoji?

Takéto opatrenia môžu slovenskej podnikateľskej sfére vykrútiť krk.

- Môžu ju likvidovať.

Môžu likvidovať, to znamená, že môžu. Nechcem dať špekulatívnu otázku, keďže sa nedarí postupovať z hľadiska životnej úrovne niekam, skôr naopak, stagnácia tu je, ak nebudeme brať niektoré oficiálne údaje, nie z našich zdrojov, o tom,

ako ľudia žijú

v tejto krajine alebo kam to smeruje. Je možné, že s týmto zvýhodnením sa dodatočne naplnia zdroje, čo sa použije, nechcem povedať rovno na prejedenie, v čase predvolebnom, ako by ste sa na to vy dívali? Ľudia budú voliť toho, kto im niečo dá.

- Je to krátkozraké a nebolo by dobré, keby táto vláda takto postupovala a nakoniec žiadna vláda by nemala dať priestor krátkozrakým alebo krátkodobým opatreniam. My sme spolu už hovorili o hospodárskej doktríne. Je to niekoľko pár mesiacov alebo viac ako rok nazad a formulovali sme to pánovi prezidentovi. Návrh predpokladal, aby to bolo ako zákon prijaté v hospodárskej doktríne, aby sa pri výmene vlád, pri výmene politickej moci určité princípy hospodárskej politiky a smeru hospodárskej politiky dodržiavali. A toto myslím, že je nevyhnutné.

V podstate ste povedali, že strednodobý plán bol dobrým základom.

- Áno.

Premiérovi som nedávno položil otázku, či Slovensko nepotrebuje projekt, ktorý bude pochopiteľný pre väčšinu obyvateľstva, aby vedelo v záujme čoho sa mu bude o chvíľu lepšie žiť. Chvíľa, to môže byť tri, päť rokov. Vieme, že Bavorsku trvalo desať rokov, kým sa transformovalo na supermodernú krajinu.

- Občan potrebuje mať istoty. Myslím si, že tri až päť rokov je dostatočný čas pre občana. Už po dvoch rokoch môže zistiť, či kroky a smer sú správne.

Na Slovensku je dnes 16- až 17-percentná nezamestnanosť, ktorú už aj členovia vlády považujú za umelú. Reálne to vyzerá tak, že predsa len bude jednou z najvyšších v Európe, spolu s Chorvátskom, okolo tých 21 - 23 %. Môj skromný názor je, že nevytvárame pracovné príležitosti, lebo momentálne nemáme na to podmienky. Nezamestnaných však niekto musí živiť, téza, že sa majú postarať sami o seba, je pomýlená.

- Nezamestnaní nie sú u nás pripravení, aby sa postarali sami o seba. Napokon, každý dobrý štát vytvára priestor, aby občanom pomohol vytvoriť slušné podmienky na život, najmä vtedy, keď si sami nezavinili nezamestnanosť. Treba rozlišovať nezamestnanosť vytvorenú vlastnou neschopnosťou, lenivosťou a neochotou od nezamestnanosti, ktorú má na svedomí, povedal by som, teraz sa veľmi často používa výraz globalizácia. Ale ja hovorím radšej o konkurencieschopnosti alebo efektívnosti výroby. Ale treba vidieť veci asi tak, že prevažná väčšina ľudí tu

chce robiť,

len treba vytvoriť podmienky, aby sa robilo. Niekoľkokrát sme deklarovali odvetvia, ktoré môžu absorbovať časť pracovnej sily, aj tej, ktorá je možno aj z politického hľadiska určitým spôsobom zložitá. Rozvíjajme odvetvia, ako je stavebníctvo, veď potrebujeme stavať nové byty, najmä tam sú zdroje znižovania nezamestnanosti. Rozvíjajme infraštruktúru. Je tu strednodobý horizont, trebárs v piatich rokoch, keď vieme povedať, a bolo by to potrebné povedať, že pôjdeme takýmito cestami, pri takýchto parametroch príjmoch obyvateľov, chceme toto prijať alebo nechceme to prijať. A o to tu ide.

Spomenuli ste globalizáciu, je problémom aj pre jej hlavných protagonistov. A veľkým problémom. Ale zoberme si takú malú krajinu, ako je Slovensko. Ako vidíte možnosť jeho hospodárskej identity, ak by som to takto mal povedať, či vôbec taká možnosť ešte existuje. Alebo je to nevyhnutnosť podloženia sa hospodársky silnejším a vyspelejším krajinám?

- Dovoľte mi pripomenúť jednu myšlienku so stretnutia s T. Baťom, uznávaným podnikateľom v celom svete, ktorý navštívil jednu malú firmu pod Tatrami, a vtedy povedal: To, co jste udělali vy, to by moji nevěřili v těchhle podmínkách, mám na mysli podmienky pred rokom 1990. Takže my sme sa predtým nepodvoľovali ani teraz sa nepodvoľujeme. Potrebujeme spolupracovať, kooperovať a hľadať také cesty, ktoré prinesú osoh.

Čiže ste optimista, veríte, že európska hospodárska spolupráca je vzájomne ústretová.

- Nie je vzájomne ústretová. Každý sa snaží nájsť priestor predovšetkým pre seba. To je

boj o prežitie,

to je ten zákon prírody. Ale aj v prírode, keď sa dvaja dokážu dohodnúť, tak môžu byť obidvaja úspešní, obidvaja môžu prežiť. A o to tu ide. Cestou je vytváranie spoločných podnikov s partnermi so silnejšími kapitálovými možnosťami, tu môžeme nájsť priestor na ďalšie expandovanie.

Dovolím si vám položiť „záludní“ otázku, ako hovoria Česi. Sám ste povedali, že naši manažéri, a ja si to myslím tiež, nie sú o nič horší ako tí na západe, v mnohých prípadoch aj lepší, odolnejší, „otrlejší“, čo len chceme. Ono to vyzerá tak, ako keby sme v tichosti akceptovali, že nastupujeme na beh na 100 metrov, s hendikepom 10 metrov. To potom manažér nemôže vyhrať.

- Nesúhlasím. Treba zmeniť myslenie ľudí v tom zmysle, že doteraz sme sa tu držali, bojovali o prežitie tu a dnes musíme nastúpiť cestu expanzie na prázdne trhy. Tak to robia západoeurópske alebo západné firmy, či už zoberiem USA alebo iné firmy z tohto teritória. Svet dnes bojuje o Latinskú Ameriku, to je po prvé, bojuje o Čínu, to je po druhé, a my nemusíme chodiť tak ďaleko. Tak poďme na východ na 4- alebo 3,5-krát väčší trh, alebo keď zoberiem Ukrajinu, tak zhruba na desaťkrát väčší trh, ako je Slovensko.

Ako sa darí na východe vašej firme?

- Ideme, fungujeme, rozvíjame sa, prosperujeme a opäť ideme investovať. A neinvestujeme sami, ale spolu so zahraničným partnerom z Fínska. Je to ťažký boj, musíme však zabudnúť na pohodlie. Nakoniec aj zahraničie, keď k nám prichádzali pred rokmi niektoré firmy, tiež tu všade neboli, nechcem to vulgárne nazvať hotely typu ako Forum. Tiež to

bolo zložité,

ale rozbehli sme sa. Keď si zoberiete, že prevažná časť našich výrobkov ide na vývoz, tak asi sme dobrí.

Dnes uverejnili čísla o tom, ako Európania, mysleli tým vyspelé štáty, teda tie, ktoré sú v Európskej únii, vnímajú možnosť pričlenenia bývalých postkomunistických štátov, narážame na V4, ale aj ďalších. Výsledky sú katastrofické. Iba 33 % Európanov má záujem, aby tieto krajiny vstúpili do EÚ. Až 40 % bolo rozhodne proti, a na Slovensku na moje prekvapenie je výsledok podobný, kde za EÚ nie je ani 37 %. Výsledky sú oproti vlaňajšku horšie. Samozrejme, otázka demokracie ovplyvňuje z hľadiska integrácie v Európe hospodársky a sociálny vývoj, ako to vidíte vy? Ste optimista z hľadiska integrácie, lebo termínov na prijatie nových členov bolo už niekoľko. Nemecký kancelár Schröder hovorí o roku 2003, to je najnovší dátum. Nemecko je azda najsilnejšou európskou krajinou, ale bavorskí podnikatelia pred tri štvrte rokom varovali, pred rozširovaním EÚ. Vyzývali na trpezlivosť.

- Začnem z iného konca. Nemecko má dnes nezamestnanosť okolo 8,5 - 9 %. Budúci rok odhadujú polooptimisticky, nie s nejakými veľkými rozvojovými ambíciami. Ale ma trochu prekvapuje, že my myšlienku

vstupu do EÚ

vidíme ako prioritnú. Áno, súhlasím, treba, aby sme s týmito vyspelými krajinami spolupracovali, aby sme pozitívne poznatky, trendy, skúsenosti implementovali k nám, pokiaľ ide o demokraciu, pokiaľ ide o bezpečnosť občana, je to nevyhnutné, o tom nechcem diskutovať. Avšak bavíme sa o tom, čo vytvára priestor alebo jednou z podmienok je, aby sa demokratické princípy potom mohli akceptovať. Aby politické princípy mohli byť implementované, a to je otázka ekonomickej sily každej krajiny. A ekonomická sila je daná tým, či budeme vyrábať, kde budeme vyrábať a za akých podmienok budeme vyrábať. Ale ja to nehovorím, ja to opakujem ako gramofónová platňa už druhé desaťročie, lebo my sme túto filozofiu prijali vo firme dávno pred rokom 1989. Spolupracujeme s vyspelými štátmi, ale expandujeme aj na východ, pretože tam je pre nás trh. Je prázdny, ale dnes sú tam už všetky nadnárodné firmy. A my sa tomu bránime? Prečo robíme takúto falošnú politiku pred ľuďmi? Poďme do EÚ z hľadiska demokracie, z hľadiska politického a sociálneho systému, z hľadiska vytvárania podmienok pre občana, ale na to potrebujeme ekonomické podmienky.

To by ste museli mať podporu vlády, tá by musela takúto líniu podporovať. Tak ako nemecká vláda podporuje nemeckých podnikateľov, pokiaľ idú na východ.

- Myslím si, že aj takto. Nechcel by som hovoriť o podpore, vláda možno nedeklaruje akým spôsobom. Mal som nedávno možnosť v Moskve diskutovať s predstaviteľmi Slovenska, mám na mysli naše zastupiteľstvo. Krivdili by sme tejto vláde, keby sme hovorili, že nerobí takúto politiku. Možno ju menej deklaruje a možno aj občan je trochu dezinformovaný. Ale treba jasne deklarovať naše hospodárske záujmy a z oblasti záujmov sa možno budú odvíjať aj politické záujmy. Môžete mi protirečiť alebo oponovať v tom, že prioritná politika nie je prioritná ekonomika. Keď bude ekonomika, potom sa bude tvoriť aj politika. A dnes si myslím, som dokonca presvedčený, že nemáme problémy ani s Moskvou, ani s Kyjevom, ani s Varšavou, a napokon, prečo by sme ich mali mať? Sme päťmiliónový národ s rozlohou nejakých 50-tisíc štvorcových kilometrov, čo je jedna Moskva alebo pol Moskvy z hľadiska počtu obyvateľstva. Zoberme to z tohto hľadiska, keď hovoríme na jednej strane o globalizácii, aké vplyvy môžeme mať. My sme odkázaní na spoluprácu.

Nemusí to byť zlé, keď je človek odkázaný na spoluprácu.

- Sme odkázaní na spoluprácu preto, že Slováci alebo ľudia na Slovensku dokázali kooperovať aj s partnermi, hovoriacimi po maďarsky, nemecky, anglicky aj po rusky, a to je naša výhoda.

(Pokračovanie)

Peter Kasalovský

počasie

Dnes bude prevažne zamračené a na mnohých miestach dážď, neskôr od západu prechod k premenlivej oblačnosti a ojedinele ešte prehánky. Najvyššia denná teplota 11 až 15 stupňov. Teplota na horách vo výške 1500 m 4 stupne. Juhovýchodný vietor 5 až 9 m/s, na juhozápade 10 až 15 spočiatku s nárazmi 20 až 25 m/s (90 km/h), na horách južný vietor okolo 20 m/s s nárazmi miestami na vrcholoch okolo 30 m/s (108 km/h). Na horách sa očakáva po celé obdobie víchrica. V stredu a vo štvrtok bude polooblačno až oblačno, miestami slabý dážď alebo prehánky, od 1700 m zrážky snehové. Zrána v nižších polohách hmlisto. Najnižšia nočná teplota 7 až 3, v údoliach okolo 0 stupňov. Najvyššia denná teplota 9 až 13 stupňov. Slnko vyjde zajtra o 6.50 a zapadne o 16.21 hod.

Amsterdamoblačno9
Aténypolooblačno19
Belehraddážď15
Berlíndážď10
Bratislavaprehánky12
Bruselprehánky8
Budapešťdážď12
Bukurešťoblačno15
Frankfurtoblačno9
Helsinkioblačno8
Istanbuloblačno20
Kodaňdážď7
Kyjevdážď11
Lisabonpolooblačno15
Londýndážď8
Madridoblačno10
Milánooblačno13
Moskvapolooblačno6
Oslodážď3
Paríždážď8
Prahaoblačno7
Rímdážď15
Sofiaoblačno14
Štokholmdážď6
Varšavadážď13
Viedeňdážď10
Záhrebdážď14
Ženevaoblačno10

 

Webmaster: webmaster@maxo.sk
Design: MAXO s.r.o.