Štát len berie, záväzky si neplní

Takáto ekonomická prax tlačí podnikateľov do záhuby

„Len za posledný rok evidujeme v nemocniciach pohľadávky vo výške okolo 50 mil. Sk. Máme kontrahované zmluvy o servisnej činnosti, žiaľ, hoci my svoje výkony zdravotníckym zariadeniam odovzdávame, tie nie sú schopné z titulu insolventnosti naše služby hradiť, a tak sa naša firma nachádza v súčasnosti na okraji existenčných možností,“ takto charakterizuje súčasnú situáciu generálny riaditeľ spoločnosti Chirana-Chiros Piešťany Ing. Milan Brezovský, CSc. V podstate sú následníkom spoločnosti Chiros, ktorá vznikla v roku 1993. Ich základný program tvorí výrobná, obchodná a servisná činnosť. Vo výrobnej činnosti sa zaoberajú prevažne prestavbou

špeciálnych vozidiel,

akými sú napríklad sanitné vozidlá rýchlej záchrannej pomoci, vozidlá pre bezpečnostný požiarny systém, kontajnerové pojazdné nemocnice a pod. V oblasti servisnej činnosti zabezpečuje komplexný servis všetkej zdravotníckej techniky firiem zoskupenia Chirany, ale aj inej zdravotnej techniky. Táto piešťanská firma napríklad pokrýva v rámci svojich stredísk servisnými službami na 90 % východné Slovensko, stredné Slovensko okolo 40 %, západné Slovensko iba na 10 %. V obchodnej činnosti sa zameriava predovšetkým na zdravotnícku techniku.

V roku 1999 vybavili veľkú štátnu zákazku na prestavbu dvadsiatky požiarnych vozidiel pre cestný záchranný systém v objeme 70 mil. Sk. Zdalo by sa teda, že je všetko v poriadku a že firma s pomerne silným servisným zázemím, kontrahovaným objemom zákaziek a ročným obratom 160 - 200 mil. Sk tržieb, prosperuje. Bolo by tak aj v skutočnosti, keby... Keby nemala obrovské finančné problémy z titulu neplatenia nemocníc, a teda vlastne štátu. V súčasnosti klesá počet jej zamestnancov, len za posledný rok prepustili sto pracovníkov. „V našom prípade nejde o to, že nevieme na seba vyrobiť pre nedostatok výrobných či personálnych kapacít, naopak. Objednávky by boli, práca by bola, chýbajú však financie, ktoré

nám dlží štát.

A tak vzniká paradoxná situácia z hľadiska existencie podnikateľského prostredia. Štát žiada od štatutárov firiem, aby si plnili zákonom stanovené odvody, inak sú sankcionovaní, aby platili mzdy, odvádzali dane, DPH, až potom zabezpečovali vlastné potreby, ako nákup materiálu, investície do rozvoja. Štátne zariadenia, ktorými nemocnice sú, nám však neplatia, my štátu musíme spomínané platby odviesť. Z 50 mil. Sk pohľadávok je minimálne 5 mil. DPH. Tým vlastne štát úverujeme. Navyše, ak nemáme uhradené všetky záväzky, nemáme šancu zapojiť sa do verejných súťaží.“

V súčasnosti sa Chirana-Chiros zapojila do verejnej súťaže na úpravu prevozových vozidiel rýchlej záchrannej pomoci, ako subdodávateľ pre firmu Volkswagen. Táto zákazka by vo veľmi neradostnej ekonomickej situácii spoločnosti veľmi pomohla. „Meškáme so mzdami zamestnancom v priemere o dva mesiace. Nevieme si pomôcť, obrátili sme sa na ministerstvo zdravotníctva i ministerstvo financií, aby sa dali pohľadávky a záväzky započítať tak, ako to bežne v praxi funguje vo viacerých štátoch, napríklad v Poľsku či Taliansku. Na Slovensku sme to schopní praktizovať len so zdravotnými poisťovňami, hoci aj tie sa v poslednom čase zdráhajú.“ Problematická je aj

otázka exportu,

ktorý mal v minulosti práve v podnikoch zoskupenia Chirany silnú pozíciu v krajinách tretieho sveta a na východných trhoch. V súčasnosti sa otvárajú možnosti v Rusku a na Ukrajine, ale silnie konkurencia i insolventnosť týchto štátov, a tak problém získavania zákaziek sa násobí.

V oblasti servisu vznikajú doteraz nepoznané problémy, a tými je kvalita. Príliš zadlžené nemocnice totiž špekulujú. Ak už dlhujú veľa financií jednej firme, obrátia sa na iný servis, často nie so 100-percentnou kvalitou, bez certifikácií a pod., čím dochádza k neodborným zásahom a následne k ohrozeniu pacientov. „Aby sme predchádzali podobným situáciám, snažíme sa s nemocnicami spolupracovať, aj keď nám dlhujú. Máme sociálne cítenie, ale aj to má svoje hranice. Dostávame sa však do krajností a v tejto forme práce nebude možné pokračovať ďalej. Nemáme si

odkiaľ požičať,

pretože úverové zaťaženie je neúnosné, vyrábali by sme stratu. Predpokladám, že firmy nášho razenia už tieto služby poskytovať dlhú dobu nebudú. Je to alarmujúci stav a štát by si ho mal uvedomiť, pretože veľa nemocníc sa stane nefunkčnými. Ak chceme ísť do EÚ, musí sa štát voči svojim záväzkom začať správať korektne.“

Ako predpokladá vývoj spoločnosti riaditeľ, ktorý je na jej čele dva roky? „Za týchto podmienok je ťažké byť optimistom. Snažíme sa transformovať firmu tak, aby sme zabezpečovali čo najmenšiu nákladovosť, aby sme vo veľmi kritickom podnikateľskom prostredí prežili. Za posledný rok sme zvýšili produktivitu práce dvojnásobne, vysoký počet pracovníkov dával fabriku do zlej efektívnosti. Ak sa chceme udržať, musíme robiť aj takéto nepopulárne kroky, iná cesta nie je. Keď sa situácia radikálne a zásadne nezmení v systéme celej spoločnosti, konkrétne, ak sa nezačnú plniť záväzky štátu voči dodávateľom, za daných podmienok sa nebude dať ďalej podnikať.“

Zora Petrášová