Rovnaké podmienky elixírom podnikania

Hovoríme s prezidentom AZZZ M. Ľachom

(Dokončenie zo 7. 11.)

Niektorí predstavitelia vlády, a nie nevýznamní, deklarujú, že už koncom roka, prípadne v budúcom roku dôjde k podstatnému zvýšeniu životnej úrovne. Aký je váš názor na takéto vyjadrenie?

- Treba diferencovať, možno by som prijal vyjadrenie, že nedôjde k zhoršeniu, nastane čas stabilizácie a že sa budú vytvárať podmienky,

aby bolo lepšie.

Závisí od toho, čo sa bude diať s cenami energií, teda médií. To bude mať významný vplyv na životnú úroveň, pretože spotreba v oblasti potravín u nás, ako jedného zo základných ukazovateľov životnej úrovne, nie je na primeranej európskej úrovni, nemyslím z hľadiska množstva, ale z hľadiska kvality. To po prvé a po druhé, sú tu ďalšie aspekty, ktoré treba vidieť. Od automobilu, stavby domov, rodinných domov, bytov, či v tomto dôjde k zásadnej zmene. Keď dôjde, každý to uvíta, ale myslím si, že k takému zásadnému zlomu nedôjde.

Aké bude Slovensko v roku 2002? V závere roka bude podstatná zmena oproti tomu, čo je dnes, mám na mysli makroekonomicky.

- Podstatná zmena nebude, ale ja som optimista. Keď nedôjde k žiadnym zásadným vplyvom, pretože Slovensko je senzibilná krajina na zmeny v okolitých štátoch, čo sa týka exportných a importných aktivít, máme obrovskú šancu rásť hlavne za predpokladu, že sa bude rozvíjať tá oblasť infraštruktúry a tie programy, ktoré sú v oblasti našich prírodných krás a k tomu netreba pokračovať v tej výstavbe, ako je to teraz. Nezhoršovať podmienky na podnikanie v oblasti daňového zaťaženia, teda vytvoriť priestor, aby sa tu nestavalo bez ohľadu na to, či je to domáci alebo zahraničný partner.

To ste povedali záverečné slová, ktoré som chcel počuť. Samozrejme, o tých, čo nie sú tu, o tých sa najlepšie hovorí. Nemyslíte si však, že môže dôjsť k radikalizácii odborárov, konkrétne teda pracujúcich ako takých z hľadiska toho, aká je ich reálna životná pozícia dnes?

- Vážený pán šéfredaktor, ste v priestoroch, kde sa asi pred hodinou skončila konferencia odborárov jednej firmy, teda Chemosvitu. Mal som možnosť na nej byť, vystúpiť, diskutovať s nimi, a keď rast zárobkov v porovnaní s minulým rokom je, v zmysle kolektívnej zmluvy to je okolo tých 10 %, a ten prvý zárobok sa pohybuje niekde okolo 12 800 - 13 000 bez manažmentu, hovoríme o tarifných zamestnancoch, tak

to nie je zlé.

Samozrejme, že sú ohniská napätia sú hlavne v tých podnikoch, kde sa nepodarilo nájsť nové odbytištia, kde manažmenty zápasia s nedostatkom finančných zdrojov. Ale buďme objektívni. Úrokové sadzby idú dole. Nie to, čo hovoril premiér v rozhovore s vami, teda 10 %. To nie je pravda. Ono možno pod 10 % u niektorých, ale pohybuje sa to kdesi na úrovni 12,5 %. Buďme optimisti, presnejšie realisti, je tu šanca na to, aby sa pokračovalo v zmenách. Pravda, vyjasnime si, čo na to treba. My sa napríklad ako Chemosvit boríme s problémom získania niektorých profesií v oblasti strojárskej výroby, ako je sústružník, horizontkár, frézar. Možno sú to špecifiká, ale tie určitým spôsobom odrážajú realitu trhu.

Vráťme sa k pôvodnej otázke. Myslíte si, že odbory ostanú v polohe pripravenosti na niečo? Táto krajina skutočne nepotrebuje štrajk.

- Majú právo byť v polohe pripravenosti, ale to je otázka len partnerov, ako budú spolu diskutovať, ako budú spoločne hľadať riešenie. Moja skúsenosť, a už mám nejaké skúsenosti v oblasti vyjednávania, hovorí o tom, sadnime si, kritizujme, ale aj navrhujme. A postupne sa dostaneme k výsledku, lebo každá diskusia, každá požiadavka je aj otázkou určitých ústupkov. Veď skokmi nejde žiadny štát ani športovci.

Ďalším partnerom v tomto dialógu je vláda. Už sa toho povedalo veľa, ale s pohľadom na rozdrobenosť v súvislosti s SDK čo predpokladáte, ostane vláda aspoň taká pevná ako dnes?

- Neviem, či je vláda dnes pevná. Netrúfam si prorokovať, či tam zostanú tí istí ľudia alebo nezostanú. Vláda musí byť ten partner, ktorý bude počúvať a povie, že toto je ochotná zmeniť alebo nezmeniť. Môj názor bol, a to nielen teraz pri tejto vláde, aj pri predchádzajúcich vládach, keď sa menili vlády v priebehu roka alebo dvoch rokov, že by to nebolo dobré, vláda nech dokončí svoje dielo. A potom sa ukáže, po štyroch rokoch, ako pracovala. Neviem, či ste niekedy počuli, ale navrhoval som, aby vláda fungovala päť rokov.

Aby mala čas.

Pretože pol roka pred skončením funkčného obdobia sa už robí na voľbách, pol roka po voľbách a ešte dlhšie sa výkonný čas stráca. Preto zopakujem ešte raz, čo som povedal. Hospodárska doktrína, dlhodobá stabilita hospodárskeho programu a stabilita politická, to sú základné predpoklady úspechu. K tomu pripomeniem rovnoprávnosť v podmienkach podnikania.

Nakoľko myslíte, že akceptujete princípy, o ktorých ste hovorili? Na koľko percent povedzme to viete odhadnúť?

- Každé číslo je klamlivé, nerobil som prieskum.

Asi? Je to viac ako polovica?

- Myslím si, že áno.

Peter Kasalovský