Strmý pád novej ekonomiky

Dôkladné oholenie malých investorov na high-tech burzách

Po rokoch eufórie a kapitálových bakchanálií praskla v marci bublina tzv. novej ekonomiky. Index technologických akcií NASDAQ na Wall Street stratil za necelé dva mesiace 35 percent a po krátkej letnej rekonvalescencii nasledoval ďalší zosuv až ku kóte 3-tisíc bodov z februárových 5-tisíc bodov. Ešte horšie dopadol nemecký technologický index Nemax, ktorý v tom istom čase stratil z pôvodných 8500 bodov 4500 bodov. Kanonizovaná internetová ekonomika, ktorá v uplynulých piatich rokoch zatisla klasickú ekonomiku do pozície kapitálovej Popolušky, začína demonštrovať svoj pravý význam, ktorým je servisný rozmer pre hlavnú, priemyselnú ekonomickú sféru.

Na pozadí tohtoročného debaklu novej ekonomiky dôjde zrejme k zreálneniu údajov o obdivuhodnom raste najmä amerického hospodárstva, ktoré statočne čerpalo z náskoku v internetizácii hospodárstva a v treťom tohtoročnom kvartáli sa skĺzlo z 5,6 % rastu na 2,7 %. „Ekonomický boom sa končí, akciový trh stagnuje, bublina internetových firiem praskla,“ konštatoval včera britský denník Independent. Celkom určite odpadnú Washingtonu nadmerné starosti, čo s rozpočtovým prebytkom 4,5 bilióna dolárov v budúcich desiatich rokoch, lebo polovica tejto sumy je kalkulovaná práve na optimistických odvodoch z internetovej ekonomiky. Aj svaly dolára oproti euru i ďalším menám sú do značnej miery dielom štatistického dopingu i-ekonomikou. Vykázanie informačných technológií do patričnej sféry však možno pomôže novému rozvoju reálneho hospodárstva, ktorému internetová ekonomika uchmatla kolosálne investičné prostriedky. Len vďaka enormnej sile 8 biliónov dolárov HDP americkej reálnej ekonomiky nedošlo pri strmom páde technologických akcií k burzovému krachu.

Plané nádeje

Vyhnanie high-tech a bio-tech akcií z burzového raja sa pre milióny malých akcionárov ponáša na zlý sen. Uverili prázdnym sľubom, sfalšovaným bilanciám, kúpeným analýzam odborníkov. Vybrali z bánk úspory, ktoré nesú malý úrok a nakúpili akcie internetových firiem, ktorých raketové zhodnocovanie sľubovalo sladké zbohatnutie. Málokto sa zaujímal, či internetový dostihový kôň, na ktorého stavil, má vôbec štyri nohy. S akciami sa nekupovali hodnoty, ako pri tradičnej ekonomike, ale skôr nádeje. „Namiesto bilancií sa dávala prednosť víziám, čím nespútanejšie, tým lepšie. Rozvojové stratégie, obchodné vyhliadky, zisk? Preč s týmito ochromujúcimi insígniami starej ekonomiky,“ píše Der Spiegel.

Aj seriózne banky odporúčali kupovať akcie novej ekonomiky. Nestranní analytici sa zmenili na púťových propagátorov high-tech firiem. Burzoví „odborníci“ rozosielali svoje tipy a v TV odporúčali aj neznáme internetové firmy zo Silicon Valley. Technologické akcie vystrelili do neba. Záujem o akcie spoločnosti AOL vyhnal cenu jej burzovej hodnoty o 78-tisíc percent! Yahoo! obohatila svojich investorov prvej hodiny o 8600 percent. Aj relatívne malý internetový aukčný dom eBay dosiahol zvýšenie burzovej kapitalizácie o 1600 percent. Eufória preskočila do ďalších krajín.

Holub na streche

Málokoho zaujímalo, že burzová hodnota týchto firiem, neúmerne nafúknutá dopytom, nemá reálne krytie. Burzová kapitalizácia AOL predstavovala napr. 119 mld. USD pri relatívne veľmi malom obrate 6886 miliónov USD a skromnom zisku 1232 milióna. Pomer obratu k burzovej hodnote bol teda veľmi podozrivých 5,8 percenta a zisk dokonca len jedno percento z burzovej hodnoty firmy. Firmy klasickej ekonomiky by s takými parametrami rýchlo skrachovali. AOL pritom nebola ešte najhoršia. Oracle vykázala pomer obratu ku kapitálovej hodnote 4,9 % a zisku k hodnote firmy 0,7 %. Spoločnosť Yahoo! pri burzovej kapitalizácii 31 mld. USD docielila obrat len 598 miliónov dolárov. Už spomenutá eBay vykázala pomer obratu ku kapitalizácii 1,7 % a zisku k obratu 4,9 % a zisku ku kapitálovej hodnote len alarmujúcich 0,08 %. Napriek tomu zaznamenala eBay spomenutú 1600-percentnú expanziu burzovej hodnoty!

Trhovou kapitalizáciou nová ekonomika zahanbovala „starú ekonomiku“. Mnohí sa teraz pýtajú, ako bolo možné, že napr. nemecká mediálna EM.TV s 284 zamestnancami mala v marci t. r. na burze rovnakú cenu ako Lufthansa so 66-tisíc zamestnancami? Klasická bublina internetovej ekonomiky.

Investorov sa podarilo doslova poblázniť vidinou zbohatnutia. Každý sa chcel zúčastniť na hodoch internetovej ekonomiky, ktorá sľúbila zisky z totálnej digitalizácie spoločnosti: pritom výber videoprogramov dodnes poriadne nefunguje, hovoriaci počítač ešte neopustil laboratóriá, nakupovanie cez internet je ešte vždy v štádiu experimentu a najnovšia viera v nakupovanie cez mobil, pravda, čaká na superdrahý systém UMTS.

Podvody bánk

Eufória dostala forsáž, keď sa do kšeftu s novou ekonomikou zapojili veľké banky. Mnohé sa práve v prostredí novej ekonomiky preorientovali z klasických bankových služieb na investičné bankovníctvo. Exemplárny je príklad vzostupu malej, ale prosperujúcej softvérovej firmy Ixos z bavorského Grasbrunnu. Aj ona padla do oka americkému peňažnému kolosu Goldman Sachs, ktorý vytvoril osobitné investičné fondy na vysoké zhodnotenie peňazí svojich najlepších klientov a vlastných špičkových manažérov. Banka kúpila pred tromi rokmi 18,7 % akcií Ixosu s cieľom vyhnať burzovú hodnotu firmy čo najvyššie. Spolu s Deutsche Bank uviedol Goldman Sachs softvérový Ixos na burzu, akcia po 87 euro. V novembri 1998 označil Goldman Sachs firmu Ixos za „market outperformer“, čo vyhnalo jej akcie na 180 euro. O mesiac odporučila nákup akcií Ixosu aj Deutsche Bank. Kurz prekročil 200 euro. Vo februári 1999 znovu zaúradoval Goldman Sachs. Odporučil tieto akcie aj po 260 euro, možno po 270. Burza poslúchla, kurz dosiahol 250 euro. Banka zatlieskala a vlani v máji predala 7,6 % akcií Ixos za 50 miliónov euro. Kurz klesol, ale Goldman Sachs naďalej kvalifikoval Ixos ako „market outperformer“ a prišiel s radou. Treba vymeniť každú akciu Ixos, vtedy v hodnote už len 150 euro za päť akcií po 30 euro. Stalo sa a prístupnejšie akcie, dopované ďalšími odporúčaniami Goldman Sachs a Deutsche Bank začali dvíhať hlavu. Pripojili sa ďalšie finančné domy, lebo ak Ixos protežujú takí dvaja bankoví giganti, musí to mať budúcnosť. Do kapitálovej bubliny banky usilovne dúchali až do tohtoročného marca. Nafúkli kurz z 30 euro na 104 euro. Vtedy už nevydržali dvaja hlavní majitelia Ixosu s nervami a predali svoje akcie. Desiateho marca sa pripojil Goldman Sachs, ktorý tiež hodil na trh 600-tisíc svojich akcií a utŕžil 55 miliónov euro. Akcie kúpili fondy, disponujúce peniazmi najmä malých investorov. O tri týždne sa akcie Ixosu zrútili. Teraz ich možno kúpiť za 15 euro. Goldman Sachs i vlastníci firmy inkasovali. Zaplatili to podvedení malí hráči na burze.

Mafie

Investičné bankovníctvo sa stalo v novej ekonomike natoľko lukratívnym kšeftom, že sa mu čoraz viac venujú aj mafie, ktoré naň prechádzajú z obchodu s narkotikami a prostitúciou. Newyorská prokuratúra poukazuje na InvestmentBank, ktorá je v rukách Cosa Nostra. Táto mafiánska banka sa sústredila na „penny stocks“, lacné akcie nenápadných spoločností a podplatila burzových maklérov, aby ich vyhnali raketovým spôsobom hore. Potom ich InvestmentBank predala, čím naivných investorov pripravila o 50 miliónov dolárov.

Veľmi chutné je aj zhodnocovanie T-akcií v televízii. Nemecká 3Sat má reláciu „3Sat-Börse“. V piatok večer o pol desiatej. V ten deň odpoludnia sa na burze objednajú akcie určitých firiem. O šesť hodín neskoršie v spomenutej relácii štyria burzoví experti vychvaľujú pred pol miliónom divákov práve tieto akcie ako vôbec najlepšiu investíciu. V pondelok potom zažije akciový trh útok malých vkladateľov na vychválené cenné papiere, ktoré vyletia hore a veľa profesionálov inkasuje. Táto metóda dostala už výstižný názov – skalping.

Jeden z rizikových kapitalistov Geoffrey Yang tvrdí, že skalpovacia akcia musí mať potenciál dvadsať- až tridsaťnásobnej návratnosti pôvodnej investície do dvoch rokov, ak má byť zaujímavá.

Každý technologicky prevratný pokrok poslúžil v liberálnom prostredí špekulantom na orabovanie malých investorov. Ani vek informatiky ich neochránil pred neinformovanosťou, naopak rozšíril prostriedky na ich dezinformáciu.

Jaroslav Brabec