Nie poistné, ale povinné platby

Nelogické odvody do fondov majú svoju jasnú „logiku“...

Prečo je náš systém platenia poistného na zdravotné poistenie, nemocenské poistenie, dôchodkové zabezpečenie a platenie príspevkov na poistenie v nezamestnanosti nelogický? Napríklad preto, že ak si ho niekto platí dva- či trikrát (ako zamestnanec, podnikateľ a možno od budúceho roka aj ten, kto má príjmy podľa autorského zákona, či športovec mimo bežných príjmov), tak plnenia (dôchodky, dávky) dostane len jedenkrát. Aj to vo výške, ktorá nezodpovedá výške zaplateného poistného. Ďalším dôvodom na kritiku je nespravodlivosť v stanovení tzv. najvyšších, ale i najnižších vymeriavacích základov. Ak niekto platí poistné z viacerých príjmov, zo zákona vyplýva, že pri každom z nich (ak na to splní podmienky výšky príjmu ) bude platiť poistné z najvyššieho možného vymeriavacieho základu. Naša legislatíva neberie poistenca ako jednu osobu a nepripúšťa, aby si príjmy spočítal a z ich súčtu zaplatil príslušné poistné len jedenkrát. Pre Sociálnu poisťovňu je najvyšším vymeriavacím základom 32-tisíc SK mesačne, pre zdravotné poistenie a úrady práce 24-tisíc Sk mesačne.

Najlepšie je na tom ten, kto má také druhy príjmov iného charakteru, z ktorých sa poistné neplatí (napr. z prenájmu, z kapitálového majetku, ostatné príjmy). Stačí napríklad, ak si ho už platí v zamestnaní len z minimálnej mzdy. Mnohí túto formu úspešne využívajú. Úplne najlepšia je možnosť, ak niekto má len príjmy, z ktorých sa poistné neplatí. Vtedy je povinný platiť len zdravotné poistenie z minimálnej výšky.

Ďalšia nespravodlivosť nášho systému je v tom, že ak bude navrhovaná novelizácia zákona o sociálnom zabezpečení schválená, potom kým živnostník, ak prestane vykonávať svoju podnikateľskú činnosť (pri zániku oprávnenia vykonávať ju), má šancu prestať platiť poistné. Jednoducho sa odhlási. Ak však pôjde o občana s príjmami podľa autorského zákona, ten tú šancu nemá, pretože nemá príjmy na základe povolenia, nemá sa z čoho odhlásiť. Je nelogické, aby sa odhlasoval z príslušnej poisťovne, lebo on nevie, či bude alebo nebude vykonávať tvorivú prácu, resp. či ho niekto k nej osloví. On má príjmy podľa iných kritérií. Z tohto dôvodu Ústava SR zaručuje voľnosť umeleckej a vedeckej tvorbe. Ak bude mať tú smolu, že na rozdiel od uplynulého roka už nebude mať ďalší rok žiadne takéto príjmy (alebo nižšie ako navrhovaných 100-tisíc), aj napriek tomu bude musieť platiť poistné do Sociálnej i zdravotnej poisťovne. Čo na tom, že si príslušné poistné už platí ako zamestnanec alebo je dôchodca? Uvedené je zatiaľ len v štádiu úvah, pretože návrh zákona je v parlamente na rokovanie.

Platby, ktoré si platíme na príslušné druhy poistení by sa skutočne mali nazývať pravým menom. Nie poistky, ale povinné platby či ďalšie dane.

Podobne nelogické je v niektorých prípadoch aj stanovenie minimálnej hranice vymeriavacích základov. Napríklad v prípade poistenia na zdravotné poistenie, ak člen štatutárneho alebo samosprávneho orgánu právnickej osoby dostane odmenu vo výške 500 Sk, musí zaplatiť poistné z 3000 Sk. Ale ak dostane odmenu vo výške jedného milióna, tak je to maximálne zo sumy 24-tisíc Sk. Kde je tu úmera a logika?

Za nekoncepčnosť, nespravodlivosť a nelogickosť je možné považovať platenie zdravotného poistenia v prípade študentov, resp. nezaopatrených detí. Ide o prípady, ak majú vlastný príjem vyšší ako 3000 Sk mesačne, keď štát prestáva byť za nich platiteľom tohto druhu poistenia. V takomto prípade si musia platiť poistné zo všetkých príjmov (!), t. j. napríklad aj z dohôd o vykonaní práce, z ktorých ostatní občania toto poistné neplatia. Ak by sme išli do absurdity, tak i z úrokov z vkladov na vkladných knižkách. Okrem toho ich poistné je v tomto prípade vo výške 13,7 % z príjmu, pretože patria do kategórie tzv. ostatných poistencov (pripomeňme, že za bežného zamestnanca platí zamestnávateľ 10 % a zamestnanec 3,7 %). Zainteresovaných to netrápi. Prečo nemôžu byť tieto osoby posudzované rovnako ako na účely platenia poistného do Sociálnej poisťovne a príspevkov na poistenie v nezamestnanosti? Zamyslí sa konečne niekto nad tým?

Odpoveď je smutná, ale jednoznačná. Nezamyslí. Stačí sa pozrieť na problémy a schodky verejných financií. Strážcovia štátneho rozpočtu do nich naháňajú každú korunu. Prečo by sa mali zastaviť pred poškodzovaním niektorých kategórií občanov?

Jana Zátopková