Americké hlasovanie: nádej, ale aj obavy

Už tradične ako prví začali včera o budúcom prezidentovi USA hlasovať obyvatelia mesta Dixville Notch, nachádzajúceho sa v štáte New Hampshire a vzdialeného asi 15 kilometrov od kanadských hraníc. Symbolické víťazstvo si na svoje konto pripísal republikánsky kandidát George W. Bush, keď v úvode volieb získal v Dixville Notch väčšinu. Republikána podporili oproti demokratickému rivalovi Al Gorovi rozdielom hlasov 21 k 5. Kandidát Zelených Ralph Nader získal jediný hlas. V celoštátnych prieskumoch však do samého konca vládla vzácna vyrovnanosť.

Prezident Bill Clinton s manželkou Hillary a dcérou Chelseou odovzdali svoj hlas v budove základnej školy Douglas Grafflin Elementary School na newyorskom predmestí Chappaqua, kde si Clintonovci nedávno kúpili dom. Ako prvá z Clintonovcov volila Chelsea, po nej sama kandidátka na senátorské kreslo a napokon súčasný šéf Bieleho domu. Ako je známe, Hillary Clintonová kandiduje v štáte New York na senátorské kreslo.

Slabí kandidáti?

Nad voľbami prezidenta USA sa aj v deň hlasovania vznášala seriózna otázka o schopnosti oboch kandidátov viesť americkú vládu a celý západný svet nasledujúce štyri roky, napísali nedávno britské denníky. V prípade guvernéra Georgea W. Busha sa podľa denníka Times obavy vzťahujú na jeho izolacionistickú zahraničnú politiku, jeho „laissez-faire“ ekonomiku a radikálne pravicové sociálne názory na otázky, ako je umelé prerušenie tehotenstva, trest smrti či kontrola strelných zbraní. Na druhej strane viceprezident Al Gore mal podľa prognóz zvíťaziť bez námahy a s veľkou väčšinou. Urobil však jednu jednoduchú, avšak kľúčovú chybu: namiesto toho, aby svoju kampaň postavil ako kandidát kontinuity, ktorý bude pokračovať v úspechoch súčasného prezidenta Billa Clintona, Gore sa od Clintona úmyselne dištancoval, a to dokonca až do takej miery, že sa s ním odmietol postaviť na jedno pódium a vo svojich predvolebných vystúpeniach nikdy ani len nespomenul jeho meno. Gore tak odhodil najvzácnejšie volebné eso demokratov - prezidenta, ktorý je stále mimoriadne populárny a ktorého politiku podporuje 65 percent voličov, pripomínajú Times. Tlačou dokonca prebehla špekulácia, že prezident Clinton v súkromnom rozhovore „odpísal“ Al Gora a jeho šancu stať sa novým prezidentom USA. Dokonca vraj vyhlásil, že jeho republikánsky rival, texaský guvernér George W. Bush zvíťazí s náskokom desiatich percent, čo je dvakrát viac ako uvádzajú posledné prieskumy verejnej mienky. Podľa týchto teórií sa v Clintonovom odhade odráža práve „horkosť“ zo sklamania, že ho Gore nezapojil do svojej predvolebnej kampane, ale naopak, odsunul ho na vedľajšiu koľaj.

Veľvyslanci

Americké voľby boli predmetom veľkého záujmu aj zahraničných vlád. Veľvyslanci deviatich krajín, spomenutých v roku 1999 vo washingtonskom komuniké organizácie NATO, zaslali v predvečer volieb amerického prezidenta kandidátom na úrad v Bielom dome - demokratovi Albertovi Gorovi a republikánovi Georgeovi W. Bushovi ml. listy, v ktorých obom politikom ďakujú za ich postoje za rozšírenie severoatlantického spoločenstva. V liste viceprezidentovi Gorovi veľvyslanci Albánska, Bulharska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Macedónska, Rumunska, Slovenska a Slovinska ocenili jeho nedávne vyhlásenie, v ktorom potvrdil ochotu „pracovať spolu so spojencami v aliancii na dosiahnutí konsenzu o pozvaní nových členov do NATO na summite tejto organizácie v roku 2002“. Autori listu viceprezidenta informujú, že ich krajiny s vďakou prijali jeho ubezpečenie, ktoré v máji vyslovil vo Vilniuse, a povzbudil ich, aby zotrvali v začatom procese plnenia kritérií na vstup do NATO. Kandidátovi republikánov Bushovi juniorovi poďakovali za jeho slová, že „je v záujme Spojených štátov, aby európske demokracie boli plne integrované do hospodárskych, politických a bezpečnostných štruktúr transatlantickej aliancie“. Veľvyslanci ocenili Bushovo stanovisko, že rozšírenie NATO má pokračovať o krajiny, ktoré si ctia demokratické hodnoty, majú pluralistický politický systém a trhové

(TASR/by)