Obrátkový fond perspektívou

Komentuje Zdena Rabayová

V rámci programu ISPA už schválili dva projekty zo Slovenska. Konkrétne výstavbu čistiarne odpadových vôd v Trenčíne a Nitre. Minister životného prostredia L. Miklós dodal, že nasledovať by mali aj podobné projekty pre Košice a Banskú Bystricu. Hoci teraz nastupuje fáza preukazovania financovania, je jasné, že ľady sa konečne pohli. Aj keď sa o pomoci EÚ prostredníctvom programu ISPA dlho hovorí, dosiaľ zostávalo len pri slovách. Príčin bolo viac. Prvých šesť projektov ešte pred rokom zabrzdili nevyjasnené vlastnícke vzťahy a najmä nedostatky v technickom rozpracovaní projektov. Preto ministerstvo životného prostredia požiadalo, aby prišli odborníci z EÚ a dotiahli projekty na technicky požadovanú úroveň. Úlohou kontraktora bola poverená konzultačná firma z Dánska. Žiaľ, pre najrôznejšie administratívne problémy, za ktoré spomínané ministerstvo nemôže, sa kontrakty uzavreli až koncom apríla 2000. A až potom sa práce viditeľne rozbehli. Ďalší dôvod, prečo sme nevedeli peniaze za vlaňajšok vyčerpať, predstavujú aj problémy v komunikácii medzi Bruselom a Bratislavou.

O tom, že vina nemohla byť len na strane Slovenska svedčí aj fakt, že SR nebola jedinou krajinou, kto vyšiel naprázdno. Do jari tohto roka nedostala totiž ani jedna z krajín východnej a strednej Európy prostriedky z ISPA. Aj keď okrem tohto programu je šanca získať prostriedky aj z programu PHARE či SAPARD, ba aj na bilaterálnej úrovni, ide len o jednu z ciest, ako nájsť dostatok zdrojov na tvorbu a ochranu životného prostredia. Vzhľadom na skutočnosť, že do výstavby čistiarní odpadových vôd, kanalizácií, odpadového hospodárstva a čistejších technológií bude v súvislosti s približovaním sa našej legislatívy k legislatíve EÚ treba veľa investovať (okolo 200 mld. Sk), východiskom je revolvingová časť Štátneho fondu životného prostredia. Z nej by mohli samosprávy aj podniky získať tzv. mäkké úvery. Hoci podľa litery zákona mal obrátkový fond existovať už dva roky, rozbehol sa len pred niekoľkými mesiacmi. Zatiaľ sa naplnil iba z transferov zo štátneho rozpočtu a schválené sú aj prostriedky z privatizácie. Najväčšie zdroje doň majú prísť vo forme zahraničného úveru. Podľa informácií, ktoré sa nám podarilo získať, vrcholia rokovania s bankami. Tie nie sú však jednoduché. A tak zostáva len dúfať, že keď sa uzatvoria, vláda nezabudne na svoj prísľub štátnej záruky, ktorá je podmienkou poskytnutia výhodného úveru.