Možnosti a záujmy

Komentuje Eleonóra Bujačková

Najväčšie riziko, že investovaný dolár sa nenávratne vyparí, stanovili odborníci pre Irak, Rusko, Nigériu a Venezuelu. Hoci sa názor na politické a ekonomické prostredie v posledných rokoch zásadne zmenil, investičné riziká Slovenskej republiky oproti Iraku sú štvrtinové. Zahraniční investori sú u nás pochopiteľne vítaní, prítomnosť kapitálu pomáha zintenzívniť finančné toky ekonomiky, a tým ju oživuje. Ibaže stále platí, že ani zahraničný kapitál nie je všemocný, jeho efektívnosť sa odvíja od adresnosti, diferencovanosti a konkrétnosti. Ak už roky hovoríme o potrebe zahraničného kapitálu je to aj preto, že domáci investori nemajú dosť prostriedkov, aby mohli investovať všade tam, kde je to potrebné. Svoju daň si vybrala privatizácia, prostriedky, ktoré „zhltla“ niekde musia chýbať. Rovnako tak investície do cenných papierov ako uloženie kapitálu dnes zrejme dosiahli svoje domáce hranice. Neznamená to však, že by sa u nás nenašli investičné zdroje. Podľa analýzy slovenskej ekonomiky, ktorú opakovane vypracúva komisia EÚ, zostáva hlavnou úlohou transformačného procesu dokončiť vytváranie potrebných štruktúr a predovšetkým reformu finančného sektora.

Pokiaľ ide o to, či zahraničný kapitál áno, či nie, odpoveď je jednoznačná - áno. Neznamená to, že každý zahraničný investor spĺňa predstavy. Platí však, že štáty uzavreté do svojich hraníc sú bez šance. Demonopolizácia obchodu je určite záslužnou činnosťou, ak predtým v „perestrojkovom“ nadšení sa privatizuje všetko, čo má štátny a družstevný kapitál, potom niet silných. Sú len malí a draví. Obchodné otvorenie sa svetu tak nadobudlo pikantnú príchuť. Pretože západne od nás padajú vlády v dôsledku toho istého procesu, o aký sa východné krajiny práve snažia: ako pomôcť akémukoľvek kapitálu.