Zbohatnúť sa nedá, možno prežiť

Prútený nábytok vyrobí na mieru, navštívi objednávateľa, ale chce to čas

„Nedá sa na tom zbohatnúť, ale dá sa prežiť,“ charakterizuje svoje podnikateľské aktivity Robert Kubica z Nového Mesta nad Váhom. V roku 1992 zostal bez práce, a tak mu neostalo nič iné, len sa dať na podnikanie. Mladý chlapec nemal dostatok finančných prostriedkov na veľké investície, svoju živnostenskú činnosť preto otvoril v oblasti, ktorá mu bola od detstva blízka – košikárstvo. Začal jednoduchým sortimentom košíkov na kvetiny, ktorý dnes predstavuje širokú škálu skriniek na topánky-botníkov, vešiakov, bielizňových košov, zrkadiel, komod, stojanov, políc a skriniek najrôznejších tvarov podľa ponuky vzoriek. Jednotlivé objednávky dodá podľa želania zákazníka tak, že ho osobne navštívi a priamo v byte dohodnú veľkosť, tvar i farebné zladenie.

Ide v podstatne o princíp ratanového nábytku v prijateľnejších cenových reláciách. Na pevnú drevenú kostru ukladá a spletá vŕbové prútie, ktoré odkupuje aj od slovenských pestovateľov. Ročne spracuje celú tonu vŕbového prútia. Je to

tvrdý chlebík,

v podstate robím od skorého rána, do noci. Spletanie je pomalé a neodborná práca je viditeľná na prvý pohľad. Náročný je aj sám proces spracovania suroviny, ktorá musí mať svoju kvalitu a vzhľad, ten sa potom odzrkadlí na konečnom efekte vypleteného segmentu či celého výrobku. Prútie sa po uvarení po šiestich hodinách ošúpe, nechá sa vysušiť, preberie podľa výšky a hrúbky, opätovne sa namočí a na staručkom stroji, aké sa dnes už ani nevyrábajú, sa z prútia urobia šíny, teda tenučké dlhé a úzke prútiky. Tie sú už pripravené na spletanie, ale krátko predtým, ako sa použijú, opätovne sa musia namočiť, aby boli pri pletení pružné. Kovania na finálne výrobky mu dodáva výrobné družstvo invalidov z Banskej Bystrice, drevené kostry zasa vyrába miestny stolár. Nábytok je možné namoriť na rôzne odtiene či nechať v prírodnej hnedej farbe len nalakovaný. Každý z nich má svoju osobitnú krásu. Keďže ide výlučne o manuálnu, veľmi precíznu prácu, dodacie lehoty sú minimálne

tri týždne.

Robert Kubica síce pracuje sám, ale pomáhajú mu aj rodinní príslušníci, predovšetkým mama. Ako však tvrdí, „k tejto práci treba mať vzťah a hlavne trpezlivosť“.

Svojimi prototypmi sa síce z finančných dôvodov nechodí prezentovať po rôznych výstavách a veľtrhoch, ale je možné ich zakúpiť vo viacerých predajniach nábytku na strednom a západnom Slovensku vrátane Bratislavy a, samozrejme, priamo u výrobcu. Cena najlacnejších výrobkov sa pohybuje od tisíc korún, veľké zostavy vstupných hál a chodieb sú už finančne náročnejšie. Podľa slovenského výrobcu Roberta Kubicu, sa na trh dováža podobný, cenovo oveľa prístupnejší prútený nábytok zo susedného Poľska, je však veľmi nekvalitný a prakticky nepoužiteľný, pretože nie je napletaný na drevenú kostru, a teda nemá pevnosť a je skôr len na okrasu. Originálny ratanový nábytok

je taký drahý,

že si ho môže dovoliť len solventný zákazník. V skromne zariadenej podkrovnej dielničke v Novom Meste nad Váhom sa teda vyrábajú kvalitné slovenské prútené nábytky. Stále zanietený Robert Kubica má svoje predstavy o budúcnosti v tejto oblasti podnikania. Potreboval by kúpiť starší rodinný dom, v ktorom by našiel väčší priestor na dielňu a predovšetkým na zriadenie vzorkovej predajne. Možno by rozšíril výrobu natoľko, že by poskytol pracovné príležitosti ďalším zručným záujemcom. Keďže nemá dostatočný kapitál, túto myšlienku zatiaľ odsúva na neurčito.

Zora Petrášová