Čo oni zlepia, už sa nerozlepí

Nemajú obavy z priemyselnej špionáže, receptúry sú zložité

Keby som povedal, že vymýšľajú lepidlá, tak by sa mohli uraziť. Pracovisko sa volá Ústav polymérov SAV. Majú dlhoročnú spoluprácu s praxou, dnes už na základe zmlúv, za ktoré sa platí. O jednej z prvých požiadaviek praxe, o spolupráci s vtedajšími Gumárňami 1. mája v Púchove, mi porozprával vedúci laboratória Ing. Vladimír Pollák.

„Okrem lepenia dopravníkových pásov sme mali vyvinúť takú zaujímavú vec. Vtedy sa tým začal vývoj a život jedného z našich úspešných lepidiel - Termopol. Išlo vlastne o výrobu lisovacích foriem pre pneumatiky na nákladné vozidlá. Taká forma sa skladá z niekoľkých častí - segmentov, ktoré sa otvárajú ťpo upečeníŤ pneumatiky. Potom sa pneumatika vyberá z formy. Tam, kde je na pneumatike dezén, tam musia byť na lisovacej forme výstupky aj priehlbiny. Viete si predstaviť, že pri výrobe takéhoto tovaru vyfrézovať alebo urobiť túto náročnú formu je problém. V tých časoch vyrobenie takejto jedinej formy stálo aj milión, a to bol v tom čase veľký peniaz. Zlacniť výrobu foriem sa snažili kolegovia z gumární, a to tak, že sa potrebné výstupky odlievali tlakovým odlievaním z hliníka osobitne, a potom sa pripevňovali mechanicky do formy. Čo sa však nestalo, tá

tekutá ťgumaŤ

sa aj pri minimálnych vôľach medzi formou a výstupkami (hadíkom, ako sme to pomenovali) dostávala do medzery a pri otvorení formy to robilo neplechu - pričasto nasledovalo poškodenie pneumatiky. Napadlo nás, že okrem mechanického upevňovania vyplníme medzeru vhodným lepidlom.

Treba vedieť, že pri vulkanizácii pneumatík panujú dosť kruté podmienky, napríklad teplota 180 stupňov Celzia. Celý proces sa odohráva za prítomnosti sírnych derivátov, - vulkanizačných prísad a horúcej pary. Vyrobili sme zmes, napoly tmel, napoly lepidlo a nazvali sme ju Termopol. Dobre odvádza teplo, lepí sa na kovy, a pritom má dostatočné mechanické vlastnosti. To bolo jedno z našich prvých úspešných lepidiel. Dodnes sa úspešne používa aj v iných oblastiach. Opotrebením materiálu, napríklad kovu, vznikajú tzv. lunkre-dutiny. Sem-tam sa stane, že pri odlievaní čerpadiel vznikne nejaká bublina, nedostatočne sa odleje a vyplní. Termopol sa úspešne môže používať na takéto opravy. Je to termostabilný tmel, odolávajúci vode. Používa sa aj na tmelenie karosérií.“

Druhý môj spoločník v tejto besede na Ústave polymérov SAV Ing. Igor Novák pracuje v tejto oblasti už tiež asi dvadsať rokov. Témou jeho dizertačnej práce boli adhézne vlastnosti polyolefínov.

„Pred pár rokmi sme začali komunikovať s Výskumným ústavom výpočtovej techniky v Žiline na príprave elektrovodivých lepidiel. Elektrovodivé lepidlá na báze epoxidov, polyesterov potrebovala prax. Aj tu sme dosiahli pomerne dobré výsledky. Tak sme začali vyrábať Elektropol na báze vodnej disperzie. Slúži na opravy prerušených častí tlačených spojov, všade tam, kde je potrebný elektricky vodivý spoj. Toto

lepidlo urobí svoje

bez zahrievania a zbytočného tepelného namáhania spájkou. Na vysvetlenie - jednozložkové lepidlá spočívajú na základe vodného roztoku (disperzie). Riedidlom je jednoducho voda, po vyparení vody sa vytvorí elektricky vodivý spoj. Sú jednoduché. Dvojzložkové lepidlá zase odolávajú vyšším teplotám. Naše výrobky boli takto použité napríklad pre holografické spracovanie pre Czech Holography Praha.

Známym lepidlom, ako sa povie z našej dielne, je Unipol. Je to jednozložkové lepidlo na lepenie polystyrénových výliskov (ich použitie si pochvaľujú majitelia garáží, ktorí si ťzatepľujúŤ plechové brány). Takisto máme jednozložkové lepidlo Unipol Shock, ktoré slúži na rýchlu opravu.“

Ak prídete do odbornej predajne alebo do drogérie, nájdete tam množstvo lepidiel aj zahraničných výrobkov. Spotrebiteľ je občas šokovaný ich cenami. No nielen

cena odrádza,

často zákazník hľadá lepidlo na celkom konkrétne a nie často sa vyskytujúce účely. V posledných rokoch sa šlágrom stalo lepidlo Celupol. Je jednozložkové, tlakovo citlivé, má opakovanú lepivosť, dá sa použiť na najrôznejšie účely v kombinácii s plastom, s papierom. V predajniach si to „svoje“ nájde každý amatér. Horšie je to s výrobcami, firmami. Tie nie vždy nájdu lepidlo. Často nevyhovuje slabá tepelná odolnosť, viskozita, potom poslednou nádejou je Ústav polymérov SAV v Bratislave.

„V jednej stavebnej firme vznikla úloha odtieniť miestnosť od vonkajšieho elektromagnetického žiarenia,“ pokračuje Vladimír Pollák. Riešilo sa to na tej stavbe tak, že celá miestnosť sa vykladala hliníkovými pásmi. Pretože však tam nesmela byť žiadna medzera medzi pásmi, použili pracovníci Ústavu polymérov jedno zo svojich elektrovodivých lepidiel. Trochu ho prispôsobili, zvýšili priľnavosť, aby lepidlo nestekalo po stene, slovom, trochu sa s tým problémom „pohrali“. A bolo treba, lebo napríklad hliníková fólia bola leštená. Na leštené plochy to dobre nechytalo. Hliník bol aj zvyškovo zamastený, bol tam nános z rôznych mastnôt. Museli sa s tým popasovať. Zdá sa, že je to v poriadku, lebo stavba stojí už jeden a pol roka a firma ELO Bánovce prišla s novou objednávkou, znova potrebujú nejakú

Faradayovu klietku.

Prišli za pracovníkmi Ústavu polymérov kolegovia z bývalého rezortného Štátneho ústavu drevárskeho. Išlo o to, vyvinúť lepidlo na spojenie drevených podkladov s kovom - podkladnicou koľajnice. Tie sa nespájajú priamo s drevenými podvalmi, ale medzi nimi je ešte kovová podložka, tzv. podkladnica. Pripevňuje sa na podval mohutnými štyrmi skrutkami a problém bol v tom, že po koľajnici, keď prechádzal vlak, koleso vždy potlačilo koľajnicu o nejaké zlomky milimetra dopredu. Keď koleso prešlo, koľajnica sa vrátila späť. Vznikal opakovaný cyklický pohyb, ktorý pomerne rýchlo uvoľnil skrutky, a tým aj podkladnicu. Išlo o to, nájsť nejaké lepidlo, ktoré by vytvorilo pevný spoj medzi drevom podvalu a kovom podkladnice. Súčasťou požiadavky bolo, aby sa podvaly nemuseli čistiť, veď bývajú aj napustené. Vyvinuli vhodné lepidlo, nazvali ho Raipol.

Práce trvali rok.

Dodali lepidlo a skúšky sa robili na Vysokej škole dopravnej v Žiline. Skúšky (počet kmitov) zodpovedali tridsaťročnej prevádzke na takej ťažkej trati, kde prejde každé dve-tri minúty vlak. Skúšky dopadli nad očakávanie.

Ústav polymérov SAV sa snaží vyjsť v ústrety tým, že potrebný výskum urobia viac menej „grátis“, ale objednávateľ sa zaviaže lepidlo objednať. Receptúra a technológie výroby lepidiel zostávajú ústavným vlastníctvom. Obavy z priemyselnej špionáže nemajú, vraj sú tam také jemnosti, veľmi zložité receptúry a napokon, často je objednávka jasne jednoúčelová, určená na špeciálne použitie u jedného objednávateľa. Nie každá objednávka, nie každý výsledok výskumu sa končí happy endom, teda šťastným záverom. Napriek tomu, že vyvinuté lepidlo spĺňalo požiadavky naň kladené. Boli to príklady lepenia sedadiel autobusov, ale aj iné. Niektoré podniky pociťujú tlak ekonomiky natoľko, že odoberajú menej alebo použijú menej hodnotné lepidlá.

Matúš Hrabal