Privatizácia bánk je pripravená

Systém nebol funkčný, čo zákonite viedlo k zníženiu životnej úrovne

Reštrukturalizácia a súčasný proces privatizácie vybratých slovenských bánk patrí medzi tie udalosti, ktoré výrazne rezonujú v slovenskej spoločnosti. A to nielen preto, že ide o udalosť, ktorá nemá v histórii slovenského bankovníctva paralelu, ale aj preto, že verejnosť nie je vždy dosť presne informovaná. To je, samozrejme, dôvod na šírenie „zaručene nezaručených“ správ nielen o tom, ako proces prebieha, ale aj koľko bude stáť a čo sa ním dosiahne. To bol jeden z hlavných dôvodov, aby sme sa porozprávali s Viliamom Vaškovičom, štátnym tajomníkom Ministerstva financií SR, jedným z architektov tohto procesu.

Môžete charakterizovať súčasný stav reštrukturalizácie a privatizácie vybratých slovenských bánk so štátnou majetkovou účasťou?

- Reštrukturalizácia vybratých bánk (Slovenská sporiteľňa, Všeobecná úverová banka a Investičná a rozvojová banka) sa urobila v dvoch etapách, pričom druhá z nich skončila 1. júla, takže ju z hľadiska bánk máme za sebou. Z týchto bánk bola podstatná časť klasifikovaných pohľadávok presunutá do Konsolidačnej banky a Slovenskej konsolidačnej, takže celý tento problém bol prenesený na tieto dve inštitúcie. Pokiaľ ide o privatizáciu týchto bánk, boli vypísané medzinárodné tendre, v ktorých boli stanovené termíny odovzdania predbežných ponúk. Ponuku na privatizáciu Slovenskej sporiteľne dali traja strategickí investori, ktorí v súčasnosti robia

hĺbkový audit

tzv. due dilligence. Je dohodnutý presný časový harmonogram uskutočnenia auditov, ako aj ďalšie stretnutia potenciálnych investorov s akcionármi, až po odovzdanie finálnych ponúk, s ktorými rátame koncom novembra. Potom by malo nasledovať výberové konanie a po ňom by mal byť vybratý strategický investor predložený na schválenie vláde SR. Predpokladáme, že celý tento proces by sa mal skončiť ešte v tomto roku.

Ozývajú sa hlasy, že náklady na poradenské služby sú pre nás veľkým a zbytočným prepychom.

- Po prvé, náklady na poradenské služby, či už je to J. P. Morgan, právny poradca alebo spoločnosti, ktoré urobili hĺbkové audity, sa hradili z prostriedkov PHARE. Po druhé, názory, že reštrukturalizácia a najmä privatizácia vybratých bánk sa dala uskutočniť aj bez finančného alebo právneho poradcu, sú chybné. Je to proces, ktorý sledujú medzinárodné trhy, medzinárodná verejnosť a postupovať neštandardným spôsobom, teda bez finančného a právneho poradcu, si neviem ani predstaviť a za takýto proces by som nebral zodpovednosť. Bez zahraničnej poradenskej infraštruktúry považujem transparentnú realizáciu tohto procesu za absolútnu chiméru.

Okrem toho doma chýbajú aj skúsenosti s takýmito transakciami.

- Iste, veď zatiaľ sa na Slovensku takáto veľká transakcia v oblasti predaja akcií bánk neuskutočnila. Všade vo vyspelých krajinách je zvykom dodržiavať určité pravidlá hry a určitú

obchodnú kultúru

a ísť mimo nej si neviem ani predstaviť. Prakticky od začiatku tohto roka spolupracujeme s finančným poradcom - J. P. Morgan - a tie skúsenosti, ktoré má s privatizáciou sú neoceniteľné. Aj preto akékoľvek spochybňovanie objemu a efektívnosti vynaložených prostriedkov na ich služby možno považovať iba za plané reči. Navyše, finančný poradca, spolupracuje s manažmentom reštrukturalizovaných bánk a celý proces pripravuje. Keďže vie, akým spôsobom vyjednávajú zahraniční investori, proces, ktorého každý krok je podrobne prediskutovaný s našou koordinačnou a riadiacou jednotkou, je skutočne komplexne pripravený tak, aby bol úspešne zavŕšený. Ak sa nám to podarí do polovice budúceho roka, tak to bude jedna z najrýchlejších a najúspešnejších privatizácií v takom krátkom čase a v takom veľkom rozsahu.

To, že banky privatizujú aj okolité tranzitívne ekonomiky (napríklad Česko, Poľsko atď.), zvyšuje konkurenciu. Nie je aj to príčinou menšieho záujmu strategických investorov, napríklad aj o privatizáciu Investičnej a rozvojovej banky?

- Musíme si zvyknúť, že Slovensko nie je izolovaný ostrov a že banky predávali, predávajú a budú predávať aj v Česku, Poľsku, Bulharsku a inde. Napokon, aj v západnej Európe prebieha množstvo fúzií a organizačných zmien v bankovom sektore. Je to ustavičný proces a musíme si uvedomiť, že nikto nebude čakať, či sa na Slovensku bude privatizovať skôr alebo vôbec nebude. Tento proces treba dôkladne pripraviť, pričom konkurencia je úplne prirodzená, normálna a treba s ňou rátať. Myslím si, že náš problém nie je v tom, že v tomto istom čase sa predávajú banky aj v zahraničí, ale v tom, že si sami vytvárame konkurenčné prostredie. Sme však pod časovým tlakom a nie je možné v niektorých prípadoch príliš zoraďovať privatizáciu jednotlivých bánk za sebou.

Problém IRB

je trocha špecifický. Samozrejme, že predaj malej banky je iný ako strednej banky, a úplne iný ako predaj veľkej banky. Z tohto hľadiska je predaj IRB o niečo ťažší ako napríklad predaj Slovenskej sporiteľne. Potenciálni investori nás požiadali o časový odklad s prísľubom, že ak ho dostanú, tak nám pravdepodobne ponuku na privatizáciu dajú. Preto sme posunuli termín v IRB o dva mesiace, na koniec októbra.

Skúsenosti z Česka po prevzatí Investiční a Poštovní banky (IPB) Československou obchodnou bankou (ČSOB) potvrdzujú, že noví vlastníci podstatne prísnejšie posudzujú bonitu klientov a viacerým z nich zastavili úverové linky, čo pre nich znamená ohrozenie existencie. Neobávate sa, že niečo podobné sa po privatizácii bánk stane aj u nás?

- Na túto otázku je ťažké odpovedať. Jednoznačne však možno očakávať, že noví vlastníci sa budú správať tak, aby sa im úvery, ktoré budú poskytovať,

aj vrátili.

Takže posudzovanie bonity klientov bude jednoznačne podstatne prísnejšie. Treba však povedať, že už si nemôžeme dovoliť mäkko posudzovať klientov. Práve nesplácanie úverov niektorými klientmi, nevytváranie opravných položiek a rezerv bankami bolo príčinou kritického stavu časti slovenského bankového sektora. Noví vlastníci zrejme zavedú bankovú kultúru, ktorá je bežná v Európe alebo na iných kontinentoch, čo nemožno považovať za nič zvláštne. Zvláštne a či menej zvyčajné je práve to, čo tu bolo doteraz. Ak si na takéto štandardné podmienky nezvykneme, nemáme šancu vstúpiť do Európskej únie, správne alokovať investície a stať sa konkurencieschopnou ekonomikou. To na jednej strane. Na druhej strane vlastníci banky a ich manažmenty musia hľadať spôsob, ako zdroje umiestňovať tak, aby z nich boli výnosné aktíva. Žiadna banka nemá záujem nepožičiavať alebo neinvestovať zdroje, avšak nemôže investovať alebo požičiavať do aktivít, ktoré nemajú vysokú mieru návratnosti.

V tomto by mohla pomôcť aj pripravovaná novela zákona o bankách, ktorá by mala aj posilniť právomoci bankového dohľadu.

- Novela by mala vytvoriť väčší priestor na efektívne fungovanie bankového dohľadu. Bankový dohľad bude mať veľmi prehľadné, jasné a nezvrátiteľné pravidlá. To znamená, že sa vytvárajú tvrdé konkurenčné podmienky na finančnom trhu, ale aj prísna regulácia z hľadiska zaobchádzania so zdrojmi obyvateľstva. Práve k tomu, aby vznikol funkčný finančný trh a funkčné banky, smerovala reštrukturalizácia vybratých bánk. Funkčný finančný trh je totiž jeden zo základných predpokladov pre zdravý vývoj ekonomiky.

Prvé roky

budú zrejme ťažké, ale iná cesta neexistuje.

Predpokladá sa aj zmena pri ochrane vkladov fyzických osôb, lebo súčasná formulácia právnej normy nemotivuje vkladateľov k zodpovednosti.

- Pravdepodobne príde k zmene, pretože podľa súčasného znenia zákona vkladateľ nenesie žiadne riziko pri rozhodovaní sa, ktorému subjektu zverí svoje finančné prostriedky. Spoluúčasť vkladateľa je nevyhnutná.

Z akých zdrojov sa budú kryť náklady na reštrukturalizáciu vybratých bánk a ako sa použijú zdroje získané ich privatizáciou?

- Ešte predtým, než sa uskutoční reálny vstup nového investora do týchto bánk, je nevyhnutné pohľadávky, ktoré boli presunuté do Konsolidačnej banky a Slovenskej konsolidačnej, nahradiť v týchto bankách štátnymi dlhopismi. Tento transfer sa uskutoční cez Slovenskú nú. Zatiaľ predpokladáme vydať dlhopisy do výšky 105 mld. Sk. Preto do výšky 105 mld. Sk, že niektorá transakcia sa môže uskutočniť tak, že sa zníži platba za privatizáciu alebo, že z privatizácie odkúpime určité dlhopisy. Nie je to však čistý náklad na reštrukturalizáciu, pretože prostriedky z privatizácie týchto bánk sa použijú na zníženie tejto zadlženosti. Tak isto aj výnosy Slovenskej konsolidačnej banky sa použijú na tieto účely. Na druhej strane je samozrejmé, že výnosy z privatizácie a výnosy zo Slovenskej konsolidačnej banky určite nebudú stačiť, bude to

stratová operácia.

Ak však zarátame efekty ktoré vzniknú z efektívneho finančného trhu, tak som presvedčený, že celá táto transakcia vôbec nie je stratová. Naopak, ak by sme pokračovali v doterajšom vývoji, ukázalo by sa, aké veľké straty sú z toho, že banky poskytli prostriedky na projekty, ktoré neprinášali žiadny alebo iba malý úžitok, teda na neefektívne investície. Zmyslom celej tejto operácie je, aby banky boli obozretné a aby dávali úvery len dobrým klientom, aby sa investovalo do činností, ktoré budú v budúcnosti výnosové a budú prinášať prospech nielen súkromnému investorovi a banke, ale aj spoločnosti. Na adresu kritikov možno povedať, že my sme museli iba reagovať na to, čo sa tu stalo a zároveň vymyslieť systém, ktorý by zamedzil vzniku ďalších strát, veď tie by nakoniec musel hradiť daňový poplatník. A jediným liekom na tieto neduhy je systém, ktorý funguje v EÚ a v iných krajinách, kde je efektívny trhový systém. Iná, lepšia cesta, zatiaľ nebola vymyslená.

Odkladanie reštrukturalizácie bankového sektora celý proces iba zdražovalo. Ak by sa bola reštrukturalizácia začala podľa programu vlády v roku 1994, tak by bola zrejme lacnejšia. Dá sa kvantifikovať tento rozdiel?

- Samozrejme, ak by si niekto dal tú prácu a ja verím, že si ju raz vo výskume niekto dá, a vyčísli, čo by stála reštrukturalizácia a následná privatizácia vybratých bánk v roku 1994, tak potvrdí, že vtedy by boli bývali náklady na tento proces niekoľkonásobne nižšie. Relatívne optimálny čas na reštrukturalizáciu a privatizáciu bankového sektora

sme zmeškali,

za čo draho platíme. A nie sú to iba vyše 20-percentné úrokové sadzby na medzibankovom (ale aj na úverovom) trhu z roku 1998, ktoré sa nám podarilo významne znížiť, ale aj efektivita investícií. Tá je u nás nižšia ako v krajinách s rozvinutou ekonomikou. To znamená, že ten systém, ktorý tu bol, bol nefunkčný a viedol iba k zníženiu životnej úrovne. Preto bola nevyhnutná stabilizácia ekonomiky. To, že dočasne sa znížila životná úroveň asi o 10 %, je síce pravda, ale keby sa tieto kroky neboli uskutočnili, bola by klesla možno o 50 - 60 %. Tieto problémy neakumulovala táto, ale predchádzajúce vlády. Za zlé hospodárenie a pravidlá hry sme už zaplatili, pravdepodobne však ešte nie všetko. To všetko bolo treba napraviť. Čím skôr, tým lepšie.

Anton Legéň