Šetriť treba, ale s rozumom

Energetický audit bezpečne odhalí dobrého hospodára

Energetický audit znamená technicko-ekonomické posúdenie možných racionalizačných opatrení, ktoré sa uskutočnia v budove (mali by sa uskutočniť). Celé posúdenie budov začína byť pre prevádzkovateľov zaujímavé až vtedy, keď ceny energií vyskočia do nadoblačných výšin a prevádzkovateľ nemôže zvýšené náklady jednoducho žiadať zo štátneho rozpočtu. Žiaľ, v slovenskej realite sa rozhodnutia odkladali z roka na rok a zrazu

tlačia na peňaženky

občanov, ale aj na rozpočet prevádzkovateľov budov. Tento zjednodušený úvod si žiada bližšie vysvetlenie od odborníka. Energetický audit budov je doménou profesora Ing. Dušana Petráša PhD., dekana Stavebnej fakulty Slovenskej technickej univerzity. Jeho sme požiadali o rozhovor.

Predstava mnohých laikov vidí iba praskliny na budovách, netesné dvere a okná. Je takáto predstava cez prizmu novej vednej disciplíny ešte správna?

- Nie, nie je správna. Sú to aj energetické systémy, ale i budova ako celok. Čiže stavebné konštrukcie, vykurovanie, vetranie, klimatizácia, chladenie, príprava teplej úžitkovej vody, ale, samozrejme, aj elektrospotrebiče, osvetlenie, činnosť pohonov, čerpadlá, ventilátory. Audit je vlastne porovnanie teoreticky možných hodnôt spotreby energie s tými, ktoré budova v danej chvíli dosahuje. Na základe tohto rozdielu vieme definovať tzv. potenciál energetických úspor. Dnes naše budovy postavené najmä pred rokom 1980 majú objektívny potenciál úspor od 20 do 40 percent, podľa toho, aká stratégia úsporných opatrení sa zvolí.

Vek budov teda vplýva na výsledky energetického auditu, alebo budova je raz navždy postavená a hodnoty zostávajú.

- Energetický audit nevypichuje jednu zložku, napríklad vek, ktorý ovplyvňuje energetickú náročnosť. Sú to aj stavebné konštrukcie, to je jeden významný faktor, ale

nedá sa oddeliť

od systémov vetrania, vykurovania, klimatizácie. Samozrejme, platí, že práve stavebné konštrukcie hrajú významnú úlohu. Každý dobrý hospodár by bol rád, ak by boli stavebné konštrukcie urobené od začiatku tak, aby sme ich nemuseli dodatočne napríklad zatepľovať. Teda odpoveď na vašu otázku znie, že aj prirodzeným starnutím sa zhoršujú tepelno-technické parametre budov. V súčasnosti sú normy dva- až trikrát prísnejšie ako pred desiatimi rokmi.

Ktorý výsledok energetického auditu je najzaujímavejší pre zadávateľa? To, že treba vymeniť výťahy alebo všetky osvetľovacie telesá, lebo „veľa spotrebúvajú“?

- Je pochopiteľné, že nestačí urobiť audit, kde my vlastne definujeme, aký je potenciál úspor v prvej etape, ale aj to, koľko budú stáť navrhnuté opatrenia (investičné náklady) a koľko sa tým ušetrí. Najpodstatnejšia informácia pre investora bude, za aký čas sa tieto investície vrátia.

Ešte pred piatimi-desiatimi rokmi sme tvrdili, že návratnosť v našich podmienkach okolo desať-dvanásť rokov je dobrá. Dnes tvrdíme, že tie časy návratnosti by mali (mohli byť) byť 5-6 rokov. Nie, nezmenili sme názor, je to dané tým, že

ceny tepla

za tých desať rokov vzrástli desaťnásobne. Isteže, má to negatívny dosah na obyvateľstvo.

Natíska sa otázka, či tento stav zostane a komu to celé pomohlo. Rast svetových cien nemožno ovplyvniť.

- Z hľadiska úspor energie tento stav dáva programom úspor určitú reálnosť. Ak sa mi nejaká investícia vráti za 5-7 rokov a viem, že ekonomická životnosť zariadenia alebo novej technológie, ktorú navrhujem, je 20 rokov, tak viem, že technológia si už na seba „zarobila“ a zvyšok života pracuje zadarmo. V tomto vidíme významný efekt. Som rád, že energetický audit už nie je takpovediac našou „školskou záležitosťou“. S nórskymi kolegami sme spolu začínali, a naďalej úzko spolupracujeme. O problematike mi vyšla kniha v rôznych krajinách, a prednášali sme o tom tiež vo viacerých krajinách Európy, Ázie, Ameriky. Podstatnejšie je, že sme našli spoločnú reč so Slovenskou energetickou agentúrou a so Štátnou energetickou inšpekciou. Dnes máme na Slovensku okolo sto energetických poradcov, ktorí majú aj licencie. Budovy posudzujú našou metodikou.

Obyvateľstvo rýchlo reaguje na zmeny, zvyká si na nové ceny energie. Šetrí sa energiou aj v ostatných sektoroch? Kde sú vlastne najrýchlejšie dosiahnuteľné rezervy?

- Najmä budovy vo vlastníctve štátu, ako sú školy, nemocnice, ale aj priemyselné objekty, všade tam, kde štát je prevádzkovateľom, by sa mali

čím skôr stať

predmetom energetického auditu. Spotreba energie (tepelnej, elektrickej) vo vyspelých krajinách predstavuje 40 percent energetickej bilancie štátu, a na Slovensku je to 35 percent.

Každá tretina vyrobenej energie z drahých palív, ktoré dovážame, sa spotrebuje v budovách. Z tohto hľadiska je to jasný dôkaz, že má zmysel sa spomínaným budovám venovať a najmä budovy v správe štátu by sme mohli veľmi rýchlo ovplyvniť.

- Odborníkov v praxi je dosť a stále prichádzajú noví, vzdelávame ich. Stavebná fakulta síce nemá špeciálny študijný odbor, ale v odboroch pozemné stavby a technické zariadenia budov sa uskutočňujú prednášky jednak v tom základnom štúdiu, bakalárskom alebo inžinierskom. O tejto problematike sme pred tromi rokmi zaviedli postgraduálne vzdelávanie formou tzv. dištančných kurzov. Jeden z nich sme organizovali na tému ekologické a energetické aspekty návrhu objektov. Ďalší dištančný kurz, ktorý sa tento rok končí, je technické zariadenia budov (vykurovanie, vetranie, klimatizácia), v budúcom roku nízkoenergetické systémy a netradičné energetické zdroje. Dostali sme aj grant a od budúceho roka budeme mať možnosť vzdelávať odborníkov pre prax na tému obnoviteľné zdroje energie.

Ivan Klačanský